Stávajú sa rôzne príbehy a v tomto konkrétnom vraha odhalilo porisko sekery, vyrobené z drienky. Celé sa to stalo začiatkom februára 1912, keď grófovi Gejzovi Andrássymu z majeru pri kaštieli v Betliari zmizol jeho správca Ladislav  Fükő. Jeho mŕtve telo sa našlo po dvoch týždňoch v snehovom záveji pod parkom miestneho kaštieľa pri klietkach s medveďmi.

V lebke bola široká sečná rana a vyšetrovanie, ktoré viedli detektívi  z Budapešti spolu so župným žandárstvom preukázalo, že ako vražedná zbraň bola použitá sekera, ktorá sa našla neďaleko mŕtveho správcu.  Táto sekera mala porisko z drienky, a keďže v celom okolí sa takéto kríky nevyskytujú, objavil sa svedok, ktorý si spomenul, že videl Ľudovíta Asztalosa, strojníka z panstva, ako v dielni ručným hoblíkom hladí drevo z drienky. Skutočne porisko vykazovalo známky po ručnom hobľovaní a vysvitlo aj to, že Ľudovít Asztalos podnikal všetko preto aby sa dostal na miesto správcu majera. On chcel prevziať platenú prácu hospodára miesto Ladislava Fükőa.

Vrah všetko popieral a uvádzal, že horár Rudolf  Ivádi sa viackrát vyhrážal zavraždenému. Nakoniec však začal vypovedať, že v deň vraždy spolu chceli navštíviť neďaleko bývajúceho lesného pochôdzkara a Ladislav Fükő sa mu začal vyhrážať a viac krát ho udrel do hlavy a on sa potom len bránil. Svedkovia na súde však toto vyvrátili. Kráľovský prokurátor Ľudovít Penyigey na základe získaných dôkazov žiadal súd uznať ho vinným z vraždy. Súd v Rimavskej Sobote pod vedením predsedu Štefana Cseha ho po dvojdňovom pojednávaní uznal vinným z bezohľadnej vraždy a odsúdil na 15 rokov väzenia, jeho odvolanie bolo ešte v ten týždeň súdnou radou zamietnuté a rozsudok nadobudol právoplatnosť.

Dňa 11.9.1912 pri rannej prechádzke väzňov na dvore väzenia v Rimavskej Sobote odsúdený Ľudovít Aszatalos preskočil plot väzenia a bez stopy zmizol. Na dolapenie utečenca kráľovský prokurátor Dr. Štefan Mészaros nariadil pátranie v širokom okruhu. Voči hlavnému dozorcovi väznice Jánovi Pálovi bolo zahájené vyšetrovanie. Vyšetrovanie preukázalo, že odsúdený využil chvíľkovú nepozornosť dozorcov väznice a zo smetiska vo dvore sa rozbehol plnou rýchlosťou proti trojmetrovému kamennému oploteniu, zachytil sa na jeho vrchu a neuveriteľnou šikovnosťou sa vytiahol na plot a zoskočil na ulicu. Vystrašení dozorcovia sa okamžite rozbehli za ním, aj ho uvideli, ako beží medzi hustým porastom v cintoríne. Zbrane mali pripravené k výstrelu, ale nemohli ich použiť, pretože v tom smere bolo vonku na ulici viacej ľudí. Utečenec vbehol do veľkého kukuričného poľa a tam sa stratil prenasledovateľom.

Či bol utečenec chytený, jeho ďalší osud, a či mu bol útek pripočítaný k výkonu trestu, som doposiaľ v archívoch nenašiel

Autor: Vladimír Gondáš

Foto : Kráľovský súd v Rimavskej Sobote a klietka s medveďmi v Betliari, kde bola mŕtvola nájdená.

Zdroje:

Budapesti Hírlap z 10. mája 1912.
Népszava z 15. februára 1912
Népszava z 25. augusta 1912 
Pesti Hírlap z 9. mája 1912
Budapesti Hírlap z 13. septembra 1912
Népszava z 13. septembra 1912