Železnica Rimavská Sobota – Ratková.
Prvoradý záujem na pláne výstavby úzkorozchodnej železnice z Rimavskej Soboty do Ratkovej malo mesto Rimavská Sobota v ktorého réžii sa táto železnica miestneho významu mala postaviť. Autorom projektu sa stal inžinier Ladislav Szesztay a v dňoch 26 – 28 januára 1909 bola výstavba aj úradne schválená. Trasa bola naplánovaná tak, že na konci železničnej stanice v Rimavskej Sobote v smere od Jesenského by sa postavila prekladacia stanica a odtiaľ by úzkorozchodná železnica viedla na západ, potom severozápad až nakoniec by severným smerom skončila v Ratkovej. Na trase by boli z hľadiska stavby ťažšie prekážky ako doliny, vrcholy kopcov a trať by pretínala aj dve rieky. Jej dĺžka je určená na 47,6 kilometra, najvyššie stúpanie v smere na Ratkovú má 18 ‰ a klesanie 16 ‰, najmenší polomer zákruty je 100 metrov. Pre odvodnenie územia je potrebné postaviť 166 menších mostov alebo predelov. Plánované stanice a zastávky sú nasledovné : Rimavská Sobota - prekladacia stanica, Zacharovce – zastávka, Bakta – zastávka, Tomášovce – stanica, Uzovská Panica – stanica, Veľký Blh – stanica, Teplý Vrch – zastávka, Budikovany – stanica, Drienčany – zastávka, Ostrany – Hrušovo - stanica, Slizské – stanica, Drienok – zastávka, Rybník – zastávka, Ratkovská Lehota – zastávka a konečná stanica Ratková. Vidiek kadiaľ by viedla železničná trať, je obklopený veľkými bukovými lesmi a ornými pôdami. Mesto Ratková má vo vlastníctve magnezitové bane, z ktorých má už teraz významný zisk, ďalej je tu viac významných remeselných odvetví, napr. výroba známych pokrovcov z Ratkovej. V prípade výstavby železnice, by nastal rozmach magnezitových baní a zisk z nich by významne narástol. Prevádzka železnice by tak bola dostatočne prosperujúca. 14. Júla 1909 vydáva Maďarské kráľovské ministerstvo hospodárstva pod číslom 54,233/III, nariadenie ktorým poveruje advokáta Jozefa Molnára, obyvateľa Rimavskej Soboty aby vystupoval v záujme úzkorozchodnej železnice Rimavská Sobota – Ratková. Dalo by sa povedať, že mesto Rimavská Sobota predbehlo svoju dobu, mať v rukách distribúciu magnezitovej rudy by zveľadilo pokladnicu mesta ale ako som zistil nebolo jediná, pretože mestá Jelšava a Tornalja o desaťročie predbehli Rimavskú Sobotu a už dňa 26. Júla 1898 mali vypracovaný a schválený plán svojej železnice, na ktorom pracovali inžinieri z Budapešti, Július Mandel, Alexander Hoffman a Viliam Quitner. Najvytrvalejšia však bola Rimavská Sobota, ktorej platnosť povolenia na výstavbu železnice bolo predĺžené kráľovským ministerstvom hospodárstva dňa 27 septembra 1918. Trať Tornaľa - Ratková sa síce ešte v roku 1916 pokúsila postaviť spoločnosti Grunwald a bratia spolu zo Schifferom. Ako je však vo všeobecnosti známe, žiaden vlak do Ratkovej nikdy nedorazil, či tak bolo kvôli majetkovým sporom ohľadne dotknutých území kadiaľ mali trate prechádzať alebo kvôli chýbajúcim peňažným zdrojom, tak to sa už asi nedozvieme. Sám skôr preferujem tú prvú možnosť, pretože mesto Tornaľa v roku 1914 sústredilo 150.000,- korún na stavbu železnice, čo nebola v tom čase zanedbateľná suma.
Zdroje : Vasuti és Közlekedési Közlöny, 40. évf. (1909)1909-02-21 / 22. Szám Vasuti és Közlekedési Közlöny, 40. évf. (1909)1909-07-25 / 84. Szám Vasuti és Közlekedési Közlöny, 29. évf. (1898)1898-08-03 / 92. Szám Vasuti és Közlekedési Közlöny, 49. évf. (1918)1918-10-23 / 120. Szám Vasuti és Közlekedési Közlöny, 48. évf. (1917)1917-09-12 / 106. Szám Budapesti Hírlap, 1914. május (34. évfolyam, 103-127. szám)1914-05-28 / 124. Szám
Foto : Obec Ratková
