Vrah z Tisovca skončil ako jeho obeť...
Počas leta roku 1932 robila Budapeštianska polícia záťah proti členom maďarského komunistického hnutia. Mali také informácie, že na posilnenie miestnych predákov, im prichádzajú vyškolené posily zo Sovietskeho zväzu. Počas celej akcie, ktorej priebeh nemá zmysel pre tento príspevok rozpisovať, je mňa smerodajné, že v sieti uviazla aj osoba, u ktorej sa našli doklady vystavené na meno Štefan (István) Gondos. Mnohí z aktérov skončili pred popravčou čatou, ale človek, ktorý nás zaujíma poprave unikol. Počas vyšetrovania bolo zistené, že jeho doklady sú falošné a na povrch sveta sa dostali zaujímavé informácie. Bol to Fridrich (Frigyes) Karikás nar. 4.11.1891.
Ako vojak Rakúsko – Uhorskej armády sa zapojil do bojov v I. svetovej vojne a už v decembri roku 1914 sa dostal do Ruského zajatia. Do roku 1916 bol internovaný v zajateckom tábore v Taškente a v roku 1916 sa dostal do Moskvy. Postupom času inklinoval k boľševikom a zapojil sa na ich strane do občianskej vojny v Rusku. V roku 1918 sa zoznámil s Bélom Kúnom a to poznamenalo jeho ďalší osud. Vracia sa domov do Maďarska, zapája sa v roku 1919 do prevratu a ako politický komisár 39 brigády vojsk Maďarskej republiky rád, patrí medzi tých, ktorí zaútočili na novovznikajúce Československo. V priebehu jari roku 1919 bola jeho brigáda v Rimavskej Sobote. Československé vojská vytrvalo držali obranu v smere na Tisovec a neumožňovali postup boľševikom, ku ktorým sa pridávalo aj mnoho dobrovoľníkov z radov obyvateľstva Rimavskej Soboty (Tejto téme sa ešte budem venovať inokedy). Komisár Štefan Karikás vydával písomný rozkaz prednostovi stanice, aby im poskytol jeden rušeň a dva vagóny. Práca trvala tri dni a na dva otvorené vagóny sa umiestňovali dvojité drevené steny, ktoré sa vypĺňali pieskom. Na kraje vagónov sa do strieľní dávali ťažké guľomety a v jeho strede bolo delo, ktoré sa pripevnilo na otočný drevený kruh, aby sa dalo s ním presne mieriť. Obrnený vlak skutočne spôsobil svojou paľbou paniku medzi obrancami a cesta na Tisovec bola voľná. V Tisovci dávali sústreďovať ľudí z celého okolia, ktorí buď pracovali pre československé úrady alebo mali povesť vlastencov. Dňa 17.6.1919 bol v Tisovci popravený kňaz Ján Šarlóš z Muráňa.Z tejto vraždy bol počas jesene roku 1920 kráľovským súdom v Budapešti obvinený kapitán 39 brigády Tibor Szálay – Szabó, komisár Fridrich Karikás a poľný prokurátor Béla Bodnár. Súd vydával príkaz na ich zadržanie a vraždu kňaza v Tisovci označil ako teroristický čin. Fridrich Karikás bol na úteku, najprv v Rakúsku až skončil v Sovietskom zväze.
Na súde Fridrich Karikás poprel, žeby bol mal niečo spoločné s prípadom v Tisovci a súd ho teda súdil len ako agenta cudzej mocnosti. Keďže bol zadržaný hneď ako prišiel do Maďarska, tak neskočil ako jeho spoločníci na šibenici, ale bol odsúdený na tri roky väzenia.
Policajti z Budapešti však boli vytrvalí a prevrátili archív bývalej maďarskej boľševickej armády. Ich námaha sa vyplatila a našli celý spisový materiál týkajúci sa vraždy kňaza v Tisovci. Obnovoval sa súdny spor, ale Fridrich Karikás tvrdil, že podpis, ktorým sa nariaďovala poprava nie je jeho, podpis bol sfalšovaný. Boli povolaní súdny znalci, grafológovia a Tí na základe predložených písomností jednoznačne konštatovali, že všetky doklady sú pravé a podpisy viažuce sa k menu Fridricha Karikása, podpísal on sám. Zriaďoval sa z tohto dôvodu stanný súd, aby ho mohli stíhať za starú vraždu. Vo svete sa však zdvihla vlna odporu. Dňa 8.8.1932 francúzsky poslanec J. Longuet vyzýval Francúzsku a Anglickú vládu na protest, lebo sa Maďarská vláda zaviazala v trianonskej zmluve, že nebude prenasledovať nikoho pre politické činy, uskutočnené ešte pred podpísaním mierovej zmluvy. Napokon Karikás bol podľa papierov rumunským štátnym občanom a jednanie, ktorého sa dopustil sa stalo v Tisovci, ktoré patrí Československu a tak trestné stíhanie nebolo na základe spomenutej zmluvy prípustné. Paradoxom osudu bolo, že svoje interné vyšetrovanie uskutočnili aj československí komunisti priamo v Tisovci. Ich zistenia boli publikované dňa 14.8.1932 v novinách Dělnícka rovnost. Miestny svedkovia udalostí sa skôr zastávali Fridricha Karikása a uvádzali, že on nenesie vinu na poprave kňaza, on mal pariť medzi tých ľudských veliteľov. Celkovo československá tlač nevenovala celému procesu skoro žiadnu alebo len minimálnu pozornosť, bolo to úplne na okraji záujmu.
Maďarsko pod tlakom okolností cúvlo a súd sa neobnovoval. V roku 1935 sa Fridrich Karikás dostal na slobodu a požiadal o vysťahovanie do Sovietskeho zväzu. Cestou veľvyslanectva vo Viedni obdržal vízum a opustil Maďarsko. V Moskve sa angažoval v Internacionále a zúčastnil sa občianskej vojny v Španielsku. Dnes nie je úplne známe, že čo sa vlastne stalo a či to malo súvis s jeho činnosťou v Španielsku, ale dňa 29.5.1938 skončil v Moskve na popravisku v rámci čistiek, ktoré uskutočňoval Stalin.
Doslov : Československé vojsko keď definitívne oslobodilo mestečko Tisovec, tak v roku 1919 exhumovali hrob kňaza Jána Šarlóša a jeho pozostatky preniesli do Muráňa. Jeho pomník stojí do dnešných dní. Zo spisového materiálu vyplynulo aj to, že pravdepodobne nebol zastrelený ako sa to dnes tvrdí, ale obesený.
Fridrich Karikás ovládal viac svetových jazykov a mal precestovanú celú Európu. Okrem politickej kariéry, bol novinárom, prekladateľom a spisovateľom. On prekladal do maďarského jazyka dielo Jaroslava Haška – Osudy dobrého vojaka Švejka. Z jeho literatúry zatiaľ márne hľadám príbeh 39 – brigády, ktorý bol vydaný v Moskve roku 1927 a logicky tam budú uvedené boje z nášho Gemera. Celý príbeh som krátil, aby som čitateľov neunavoval a tak tam nie sú zaznamenané ani podrobnosti z Tisovca...
Na obrázku je pomník obeti a na druhom vrah...
Budapesti Hírlap zo dňa 19.11.1920
Nemzeti Ujság zo dňa 23.7.1932 Népszabadság zo dňa 3.6.1956 Duchovný pastier číslo 11 – 12 z roku 1918 – 1919 Magyarország 29.11.1932 Národní osvobození zo dňa 9.8.1932 Dělnícka rovnost zo dňa 14.8.1932 Népszava zo dňa 17.7.1935
