História Gemera: Veľký Blh (Časť prvá)

Ak náhodný turista zablúdi do našich končín, všade naňho bude dýchať pompézna história a pochopí, že nielen prírodné krásy a historické pamiatky robia Gemer čarovným, a tak vstúpime do príbehu, v ktorom sa bude preháňať jediná črieda bielych jeleňov na území Uhorska, dar to Anglickej kráľovnej Viktórie, na miesta, kde titul princ alebo vojvoda nebol zriedkavým javom.

Dňa 8.1.1899 o 20.00 hod. pricestovala do Rimavskej Soboty vzácna návšteva, na ktorú tam čakal hlavný správca majetku vo Veľkom Blhu Gejza Marikovský. Vlakom pricestovali princ  Ferdinand Philipp Maria August Raphael of Saxe-Coburg and Gotha spolu aj so švagrom nemeckého cisára, vojvodom Ernstom Güntherom von Schleswig-Holstein-Sonderburg-Augustenburg, v sprievode  so svojou manželkou  Dórou, 17-ročnou krásnou dcérou tu už uvedeného Filipa,  ktorá po prvýkrát ako žena, prichádza do kaštieľa vo Veľkom Blhu, ku ktorému ju viažu spomienky z detstva ako aj k jeho okoliu. Členom sprievodu je aj generál, gróf Hugo Wurmbrand-Stuppach. Na stanici ich čakali dva koče s parádnym štvorzáprahom  a usadiac sa okamžite vyrazili ani nie na hodinu jazdy vzdialenému Veľkému Blhu.

Kaštieľ ich vítal osvetlený a z diaľky sa podobal príbytku víl, kde na jeho prístupovej ceste ako aj na chodbách boli v rade nastúpení hospodárski ako aj lesní zamestnanci majetku Filipa Coburga a vítali prichádzajúcich hostí.  Počas prvých dvoch dní prebiehala poľovačka v lesoch Veľkého Blhu a v jednej z obôr spomenutá trojica zastrelila 96 diviakov, ktorých doprava trvala celý jeden deň a boli odvezené na stanicu do Rimavskej Soboty viacerými vozmi  a stadiaľ transportované do zahraničia. 10. januára pokračovala poľovačka v tzv. Jelenej záhrade, kde bolo zastrelených šesť výstavných kusov daniela a dve líšky. V najbližších dvoch dňoch pokračovala poľovačka v lesných oborách a lesných čistinách na okolí Tomášoviec a Sútora, kde bolo zastrelených viac srncov, osem líšok a 20 zajacov. Veľmi šikovne si s puškou počína švagor nemeckého cisára, vojvoda Ernest, ktorý svojmu svokrovi sľúbil, že aj na budúce sem príde na poľovačku. Bolo milým prekvapením, že vojvoda plynule hovoril maďarským jazykom, aj keď s malým nemeckým prízvukom a zaujímal sa o tunajšiu situáciu.

Pokiaľ sa páni venovali poľovačke, tak princezná Dóra, pre ktorú a na jej počesť upravili v parku kaštieľa rybník, ktorý bol zamrznutý, a tak prizerajúci diváci videli ako vynikajúco sa vie Dóra korčuľovať. Po tom sa prechádzala po veľkom parku kaštieľa, kde nebol sneh a kde jej do očí padol po pravej strane kaštieľa ležiaci vŕšok pod ihličnatým lesom, kde je  jaskyňa zo stalaktitmi, ktorá na vzdialenosti 60 siah (1 siaha = 1,9 metra) rôznymi zahnutiami predstavuje zriedkavý jav, veď napokon je vykladaná stalaktitmi, ktoré sem boli privezené z jaskyne Domica. Potom sa išla pozrieť na jelene do Teplého vrchu, kde miestny horár  Karol Csaszkóczi mal to šťastie, že v jeho vile sa naraňajkovali vzácne osoby. Na druhý deň prebleskla správa že, slušná dcéra jedného robotníka z kaštieľa sa bude vydávať za miestneho gazdu z dediny. Princezná prehlásila, že si želá vidieť túto svadbu, a tak v kaštieli, v jeho kaplnke prebehol sobáš a po ňom hostina, kde sa predviedli aj všetky zvyky typické pre oblasť Gemera pri svadbách. Samozrejme, nechýbala ani cigánska muzika a mladomanželský pár bol štedro obdarovaný princeznou, ktorá sa na svadbe veľmi dobre zabávala.  Vzácna návšteva odcestovala z Veľkého Blhu dňa 13. januára, švagor nemeckého cisára priamo do Berlína a princ Filip do Viedne. Rozlúčili sa s tým, že na jeseň sa opäť stretnú vo Veľkom Blhu.

Trošku z histórie kaštieľa, na jeho mieste stál v 13. storočí rodinný hrad Baloghovcov, o dve storočia neskôr sa dostal do rúk rodiny Széchy, ktorým kráľ Matej pre nelojálnosť tento hrad odňal a daroval ho rodine Rozgoň v roku 1481. V roku 1646 je majiteľom Juraj Széchy, ktorý bol podporovateľom Gabriela Bethlena a mali ho tu v roku 1625 nájomný vrahovia v spánku zastreliť. (Vražda Juraja Széchyho sa stala v podhradí Brekova 1.9.1625, keď sa oneskoril na poľovačke a ľahol si do senníka, vrahom bol jeho nosič zbraní Mikuláš Léthy spolu aj s jedným, resp. dvomi sluhami a približne o polnoci bol dvomi, tromi výstrelmi spiaci a nič netušiaci Juraj Széchy zavraždený, dôvody tohto činu sú neznáme).  Neskôr na tento hrad ustanovila Mária Széch,y známa ako Muránska Venuša, za hradného kapitána chýrneho gemerského podžupana Štefana Gyöngyössyho. V tomto čase prežíval spomenutý hrad svoj zlatý vek, o čom do dnešných dní okolitý ľud rozpráva povesti. V roku 1691 prešiel majetok na rodinu grófa Koháryho, ktorý však v roku 1825 po meči vymrel. Kaštieľ vo Veľkom Blhu mal v tom čase len 10 izieb, nástupca grófa Koháryho, princ Ferdinand Coburg v roku 1839, rozšíril výstavbou kaštieľ na 30 izieb a aj  na úbočí kopca pri kaštieli dal vyklčovať tam rastúci vinič a na jeho mieste dal postaviť pompéznu oboru, pod ktorou bola majstrovsky vyhotovená jaskyňa zo stalaktitmi.

Kaštieľ má rozlohu momentálne 31 holdov, je obklopený pekným anglickým parkom, kde na jeho vyvýšenine stojí spomenutý kaštieľ a je z neho krásny výhľad na celú dolinu Blhu až k Rimavskej Seči.  V parku je aj rybník o veľkosti jedného holdu, v ktorom sa vo väčšine preháňajú pstruhy. Za zmienku stoja zverince pre diviaky a jeleniu zver, ktoré nemajú konkurenciu na našom území. V jednom zverinci, ktorý má rozlohu 90 holdov sú biele jelene a je to jediné miesto v Uhorsku, kde je možné vidieť tieto zvieratá. Pôvodne darovala štyri kusy tejto zveri kráľovná Viktória a počas 12 rokov ich počet stúpol na 40 kusov. Ročne sa odstrelí 5 až 6 jedincov. V oborách vo Veľkom Blhu, kde stoja 200 ročné exempláre dubov, je 160 až 180 jeleňov z toho počet jeleníc sa odhaduje 40 až 50, sú tu exempláre o hmotnosti 130 až 240 kg, pričom hmotnosť parožia je od 6 do 12 kg.  Ďalej je tu viac ako 300 kusov diviačej zveri, 45 danielov, 100 kusov srnčej zveri, sú tu aj medvede, ale na tie sa poľovačka organizuje len každý tretí rok. 13. februára 1855 tu korunný princ Rudolf Habsburský strelil pekného medveďa a miesto označil pamätným kameňom. Toho istého roku 15 septembra tu strelil nemecký cisár, vtedy ešte ako následník trónu Viliam II, zriedkavo krásne exempláre jeleňov. Bulharský cár Ferdinand, počas tokania tetrovov, tu strelil 10 týchto zriedkavých vtákov.

Ide o voľný preklad textu uverejneného dňa 29.1.1899 v Nedeľňajších novinách v zátvorkách som uvádzal spresnenie textu. Sú tam okolo hradu nepresnosti, v danom prípade som sa snažil zachovať identický text. Najbližšie sa ešte pozrieme za poľovačkami vo Veľkom Blhu ale prednostne nahliadneme do vnútorného vybavenia kaštieľa.

Autor: Vladimír Gondáš

Zdroj: http://mek.oszk.hu/05700/05776/html/02.htm 
http://epa.oszk.hu/00000/00030/02347/pdf/02347.pdf