História Gemera: Veľký Blh (časť druhá)

Tak, ako bolo sľúbené, pokračujeme vnútornou prehliadkou kaštieľa vo Veľkom Blhu, v stave, ako sa zachoval na prelome 19. a 20. storočia, pozrieme sa však ešte aj za účastníkmi poľovačiek v danej lokalite, na miesta, kde sa pohybovali šľachtici najvyšších rodov, keď kaštieľ vo Veľkom Blhu a jeho zverinec mal rešpekt nielen v celom Rakúsko-Uhorsku.

Jednoposchodová budova, ktorú dal prestavať vojvoda Ferdinand Coburg, na jeho dolnej a priestrannej chodbe ako aj na schodišti, ktoré vedie na poschodie, jeho steny zdobia poľovné trofeje. Na jednej strane parožie jeleňov, danielov a srncov a na druhej strane trofeje z diviačej zvery. Táto zbierka je tak jedinečná, že v celej Rakúsko-Uhorskej monarchii len jedna jediná zbierka trofejí je kvalitatívne na vyššej úrovni, a to kráľovská zbierka v meste Gödöllő (Maďarsko). Na poschodí sa nachádza obrovská jedáleň so vzácnym nábytkom, ktorá  v 60-tych a na začiatku 70-tych rokov 19. storočia bola svedkom veselých dní, keď sa tam zabával arcivojvoda Jozef Karol Ľudovít Habsburský-Lotrinský so svojou manželkou princeznou Klotildou Sasko-Cobursko-Saalfeldskou. Často so sebou priviezli dvorného hudobníka starého princa Augusta Ľudovíta Sasko-Coburského   z kaštieľa vo Svätom Antone,  a to cigánsku bandu Jána Baloga Ságiho, ktorý  počas revolúcie v roku 1848 bol primášom v tábore generála, grófa Richarda Guyon-Debaufre.

V jedálni stojí zaujímavý starý klavír, vyhotovený v Pešti, ktorý si do dnešných dní zachoval vynikajúce akustické vlastnosti. Na pravej strane od jedálne je malý salón princa Filipa, a potom nasleduje spálňa urodzených hostí, potom nasleduje modrý salón Klementíny princeznej Orleánskej, ktorého steny sú zdobené tapisériami znázorňujúce boje z Prusko–Francúzskej vojny z rokov 1870 až 1871. Z tohto salóna je vchod do spoločnej spálne manželského páru princa Augusta a princeznej Klementíny, je tam posteľ s baldachýnom vyhotovená z dreva čerešne. Ďalšia izba patrí princovi Filipovi, celé zariadenie miestnosti pochádza od vojvodu Ignáca Koháryho. Tu vidieť posledný portrét Koháryho v poľovníckom odeve. V ostatných izbách kaštieľa je množstvo dnes už historického zariadenia, z ktorého vyniká posteľ, ktorú dostala krásavica Mária Széchy, známa ako Muránska Venuša, od svojho manžela palatína, grófa Františka Wesselényiho. Zvláštnosťou a raritou je v prijímacej miestnosti Bulharských kniežat kartársky stolík zo 16.-teho storočia s vyťahovacím vrchom, a kde v jeho skrytom vnútrajšku, priečinkoch stráži rôzne druhy mincí.  V kaplnke kaštieľa padne do očí obraz Františka (správne Štefana ) Koháryho vyhotovený počas jeho pobytu v zajatí na hrade Mukačevo, na ktorého strane sú jeho vlastnoručne napísané básne, kde opisuje svoj trpký osud v zajatí.

V regióne Gemer, už od čias kráľa Mateja až do dnešných dní, sa vykonávajú hony na divú zver. Kým v horných polohách regiónu patria poľovnícke revíry grófskej rodine Andráši, v dolnej oblasti, konkrétne náležiacej pod hradné panstvo Veľký Blh ako aj na Teplom Vrchu sú dva mohutné zverince, ktoré pred viac ako 200 rokmi dal vybudovať gróf Štefan Koháry, ohradil ich pevným kamenným múrom a teraz sú majetkom princa Filipa Coburga. Panstvo hradu Veľký Blh po vymretom rode Koháry zdedil starý otec princa Filipa v roku 1827, vojvoda Ferdinand  Juraj Coburg na základe manželstva s grófkou Máriou Antóniou Koháry de Čabraď (Týmto aktom sa začala dynastia Coburg – Koháry ).  Rôznymi druhmi zveri, pýšiace sa lesy Veľkého Blhu, kam každoročne zavíta dvakrát princ Filip Coburg a jeho syn Leopold v spoločnosti hostí z najvyšších kruhov šľachty, aby vzhliadli pompézne miesto určené na poľovačky. V roku 1908 však kvôli dvojnásobnému smútku v rodine, prišiel na poľovačku len princ Filip zo synom Leopoldom a jeho bratrancom Augustom. Keďže niektoré druhy zveri sú v mesiaci január chránené, tak poľovačka spomenutých princov prebehla vo Veľkom Blhu na diviačiu zver a v Teplom Vrchu na líšky a divé mačky. Viac 100-ročné zverince, ktoré sú veľmi vhodné na chov diviakov a danielov, uľahčuje skutočnosť, že tu stoja mohutné stromy dubov a gaštanov a taktiež množstvo nikdy nevyschnúcich jazierok.  Silnými kamennými stenami obohnaný zverinec je rozdelený na štyri časti, kde sa vykonáva hon a tieto časti sa ďalej delia na 12 ohradených posedov, ktoré sú umiestnené na kmeňoch väčších stromov. Stav diviačej zveri sa pohybuje v rozpätí od 220 do 260 kusov. Minulé leto však bolo toto stádo zdecimované, keď dospelé stádo bolo infikované tuberkulózou a prasce zase napadol vírus kiahní, keď sa takéto uhynuté jedince našli boli okamžite zakopané pod zem. Následkom týchto chorôb uhynulo 90 kusov diviačej zveri, a tak poľovníci diviaky šetrili a zamerali sa na odstrel silných a z pozície stáda zbytočných jedincov.

V tomto roku bolo z hľadiska počasia krásne slnečné počasie pri teplote – 6 stupňov. Prvý deň poľovačky v časti lesa pod názvom Bornemisova studňa bol hon na líšky a divé mačky, ale na skalných útesoch sa im neveľmi darilo, pretože líšky toto územie opustili a prešli do lesa, kde vyhrabávali spod zeme uhynuté diviaky a mali tak dostatok potravy. Počas tohto honu sa im podarilo zastreliť dve líšky, jednu divú mačku a jedného zajaca. Počas obeda poľovníci prešli k diviačej obore, kde majú samostatne zariadenú jedáleň, ktorej steny zdobia karikatúrne kresby z poľovačiek. Po obede pokračovali v hone na diviaky. Na druhý deň začali poľovačkou na líšky a diviaky, pričom strelili dva pekné exempláre diviakov a dvoch danielov. Po obede pokračovali v poľovačke na Teplom Vrchu, kde zastrelili desať kusov jelenej zveri, z toho jedného výnimočného 18-toráka, jedného 12-toráka, dvoch 10-torákov, jedného jednoročiaka a päť kusov jeleníc. Vo zverinci na Teplom Vrchu je stav jelenej zveri pohyblivý 110 – 130 kusov, z čoho je 30 – 40 jeleníc. Napriek vysokému plotu vo výške 2,5 metra v čase jelenej ruje voľne žijúce zvieratá v okolitých lesoch preskakujú plot do miestneho zverinca.
Poľovníci podľa správania zvierat dokážu rozoznať, ktoré zvieratá dovnútra preskočili plot, a prednostne sa zamerali na ich odstrel. Bol to Filip Coburg, ktorý odstrelil parádneho 18-toráka. (Obrázok bol uverejnený v 1 časti). Tretí deň pokračovala poľovačka v okolí Sútora, kde bolo zastrelených počas ôsmich honov, 9 líšok, 4 zajace a 3 bažanty.

V nedeľu, po svätej omši, ktorá bola v kaplnke kaštieľa, poobede vyšli poľovníci na pustatinu pod názvom Peszeti, kde strelili 4 líšky. 13. januára urobili posledný hon na saniach cez Blžskú dolinu, kde zastrelili 8 líšok, 15 zajacov, 1 divú mačku a jednu kunu skalnú, poobede pokračovali v poľovačke a ich celodenný úlovok dohromady predstavoval 11 líšok, 21 zajacov, 1 divú mačku a jednu kunu skalnú. V Gemeri sa počas poľovačiek na líšky nevyužívajú vôbec psy, na dopredu určené miesto líšky poľovníci vylákajú tak, že podvečer pokladajú návnadu, a to konské mäso, a keď líška natrafí na takúto návnadu, tak sa najskôr naje, a potom kvílením privoláva svorky z okolia na potravu. Poľovníci vtedy za pomoci tenkých kolíkov ohraničia územie, natiahnu na kolíky motúzy na ktorých sa trepocú malé farebné zástavky. Líška, ktorá hľadá útek, nemá odvahu prejsť cez túto prekážku. Poľovačka je takto veľmi efektívna, napríklad arcivojvoda Jozef v roku 1875, keď tu bol účastník takejto poľovačky, tak do takejto pasci sa dostalo 56 líšok, boli medzi nimi krásne exempláre zlatých líšok ale aj čiernych líšok a vyskytla sa aj zriedkavo viditeľná biela líška.

Princ Filip rád poľuje na týchto miestach ako aj v Muráni, Pohorelej a Svätom Antone, jeho spoločníkmi na poľovačkách už boli, napr. korunný princ Rudolf, anglický kráľ Eduard VII., neskorší nemecký cisár Viliam II. a mnoho iných významných šľachticov. Filip Coburg je vášnivým amatérskym fotografom a numizmatikom. Jeho zbierky mincí, ktorú má vo Viedni, je svojho druhu jedinečná. Ako vojak svoje prvé skúsenosti naberal ako príslušník ťažkého jazdectva a slúžil v mestách Györ, Siófok a Székesfehérház. Krst ohňom absolvoval v bitke u Hradca Kráľového v prusko-rakúskej vojne dňa 3. júla 1866, kde bol pobočníkom v jazdeckej brigáde, vedenej plukovníkom Emilom Bernhardom von Boxberg (Tento tu aj padol ). Momentálne je zaradený do zálohy v hodnosti generála, jeho je 57 peší pluk dislokovaný v Tarnove, ktorý dedične má názov Coburgov a mimo tohto je majiteľ a veliteľ  bulharského 1 pluku mušketierov.

Jeho jediný syn Leopold, ktorý má teraz 29 rokov a je stály účastník poľovačiek vo Veľkom Blhu ako aj dedičom panstva, svoje prvé vojenské skúsenosti nabral ako nadporučík 9 husárskeho  pluku, najskôr pod vedením Liechtensteina a potom Nádasdyho. V drvivej väčšine pôsobil v meste Győr, kde do dnešného dňa spomínajú na urasteného princa, ktorý mal parádnu čiernu kobylu, dar to od jeho starej mamy princeznej Klementíny. Vojenskú službu musel zanechať pred tromi na žiadosť svojho otca, pretože bol krátkozraký. Momentálne je vedený v tom istom pluku ako kapitán v zálohe. Tretí účastník tejto poľovačky princ August, Filipov bratranec má 40 rokov a je synom vlani zomretého admirála brazílskeho loďstva. Je veselej povahy a v rodine a jeho známy ho volajú princ Gusto. Momentálne je zaradený do zálohy pri vojnovom loďstve v hodnosti korvetného kapitána.
Nuž, uznajte sami, nie je história nášho regiónu zaujímavá, k Veľkému Blhu sa ešte postupom času vrátim.

Autor: Vladimír Gondáš

Foto : 1 – kaštieľ z roku 1908, 2 – izba princeznej Klementíny, 3 -  posteľ Márie Széchy, 4- účastníci poľovačky, 5 -  posteľ princeznej Klementíny

Zdroj : Nedeľňajšie noviny zo dňa 2. februára 1908
Ide o voľný preklad, text bol krátený.