Jdi na obsah Jdi na menu
 


Väzeň z hradu Hajnáčka

V noci z 13 na 14 augusta roku 1549 uniká tajnými dverami z hradu Muráň postrach šíreho okolia, lúpežný rytier Matej Bašo, spolu aj s dvomi svojimi kumpánmi. Lesnými chodníkmi sa dostávajú k Telgártu, kde stretáva známeho baču a ten mu prisľúbi, že ho bezpečne prevedie do Poľska. Na hlavu Mateja Baša je vypísaná vysoká odmena. Bača neváha a za pomoci svojich troch bratov, zabijú dvoch sprievodcov a Mateja Baša premôžu, zviažu a dopravia ku grófovi Salmovi. Ako je známe poprava ho neminula.
Dlhé roky som si lámal hlavu, ako mohol Matej Bašo takto padnúť do pasce a obyčajným sedliakom. Veď bol napriek svojej minulosti vynikajúcim vojakom, ktorý nie v jednom prípade tasil meč. Odpoveď na moju dilemu bude asi veľmi jednoduchá, len sa treba vrátiť pár rokov dozadu.
Píše sa rok 1531 a na hrade Muráň je pevne usadený Matej Bašo so svojimi druhmi. Odtiaľto podniká lúpežné výpravy do širokého okolia a drží celú oblasť v neustálom strehu a strachu. Dňa 17.9. vyrážajú von na ďalší záťah. Nie je známy ich bližší cieľ, ale prichádzajú k obci Istvánfalva. Nezávisle od nich je vonku aj iná partia, ktorú vedie svojrázny dobrodruh Ferenc Nyári. Je to skúsený bojovník, má za sebou aj nešťastnú bitku pri Moháči a teraz mal pri sebe svojich husárov. Nie je známe, aké početné boli oba oddiely, ale isté je to, že došlo k ich zrážke. Vypukol boj a možno hneď v jeho úvode alebo niekedy neskôr, narazili na seba v boji muža proti mužovi Ferenc Nyári a Matej Bašo. Môžeme len predpokladať, že Matej Bašo bol pravák a ak je to tak, nuž po jednom zo stretov, zostala na zemi ležať jeho pravá ruka zvierajúca meč a on sa stal od tejto chvíli mrzákom. Či to bol zlomový bod celej bitky nevedno, ale Matej Bašo s týmto zranením padol do zajatia a aj sa predpokladalo, že to môže byť smrteľné zranenie. Nie je sa čo diviť v dobách stredoveku a ešte na šírom poli to Matej Bašo nemal vôbec jednoduché. Ferenc Nyári so svojim oddielom a zajatcom zamieril do Levoče.
V Levoči sa mali zdržať do 15.12., keď Ferenc Nyári s uhorským kancelárom Tomášom Szalaházim a zajatcom Matejom Bašom, ktorý sa vystrábil zo zranenia, plánovali vyraziť do Liptovského Hrádku, kde ich mal čakať Ľudovít Pekri s 300 až 400 husármi. Strach pred pokusom o oslobodenie Mateja Baša, zo strany jeho kumpánov bol veľký a tak im v Levoči dali ako doprovod 154 mušketierov. Pýtali si tiež 200 forintov, ale od mesta dostali odpoveď, že nemajú, sú chudobné časy.
S najväčšou pravdepodobnosťou spomenuté obavy spôsobili, že sa zmenila ich trasa a s Matejom Bašom zamierili na hrad Hajnáčka, kde bol Matej Bašo dočasne uväznený. Svedčí o tom aj zápis z Levočskej kroniky: „Feria Secunda post Lamperti szept. 18, Boza Matthias Capitaneus in Muran. Domino Nyári Ferentz insidiatus, ab Equitibus ejus captus, et per Leuchoviam ad Castrum Haynaczkö ductus est“.
Mateja Baša neskôr jeho kumpáni výmenou zajatcov dostali na slobodu a zvyšok je už známy, ale začínam chápať ako ho potom pri Telgárte dostali pastieri. Tá jedna ruka mu musela chýbať...
Zdroje:
Budai Ferenc: Magyar ország polgári históriájára való lexicon a XVI. század végéig 2. (Nagyvárad, 1805)
Aba Béla: Magyarok életrajzai. I. szakasz: A hajdankortólaz 1600. évig I. kötet (Pest, 1858)
Budai Ferenc: Magyar ország polgári históriájára való lexicon a XVI. század végéig 3. (Nagyvárad, 1805) Hain Gáspár: Lőcsei krónikája (1910)
V kronike je skomolene uvedené priezvisko Mateja Baša, text som tam ponechal v pôvodnom znení.
Obrázok je ilustračný, ruiny hradu v Hajnáčke na prelome 19. a 20. storočia.
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář