Jdi na obsah Jdi na menu
 


Rimavská Sobota – rozmach mesta

14. 11. 2021

V prvých desaťročiach 19. storočia boli domy v meste zhutnené na malom priestore. Písalo sa, že stáli veľmi tesne vedľa seba a vo väčšine išlo o domy postavené z dreva, ktoré nemali komíny. Dym z ohnísk bol vyvádzaní provizórnymi dymovodmi na povalu domov, kde sa následne rozptyľoval. Obyvateľstvo mesta malo disponovať veľkými zručnosťami pri hasení ohňa a preto sa im prípadné požiare darilo likvidovať hneď v zárodku.

Jar roku 1847 bola veľmi suchá a na začiatku druhej polovice mája začal v meste fúkať vietor. Smer vetra sa rýchlo menil a z toho dôvodu začali vznikať vzdušné víry. Tento stav pretrvával viac dní až dňa 22.5. okolo deviatej hodiny ráno vzbĺkol prvý plamienok. Vietor sa chopil svojej príležitosti a rozniesol plamienok po okolí. Počas veľmi krátkej chvíle bolo mesto na viacerých miestach v plameňoch. Obyvateľstvo mesta sa nachádzalo na pravidelnom týždennom trhu a reagovalo až na výhražne zvonenie, ktoré zbesilo upozorňovalo na šíriace sa nebezpečenstvo. Pokiaľ sa ľudia spamätali, časť domov už ľahla popolom, hasenie ďalšej časti bolo už beznádejné a tak ratovali, čo sa ešte ratovať dalo. V plameňoch vyhasol život dva a pol ročného dievčatka, rodičia ho nechali spiace doma. Bolo to ich jediné dieťa a ľuďom mrzla krv v žilách, keď videli to zúfalstvo rodičov po vyhrabaní torza telíčka z ruín domu. Za obeť požiaru nepadol len väčší počet domov a hospodárskych stavieb, ale množstvo ľudí prišlo o celé svoje majetky a zostalo im len to, čo mali oblečené na sebe. Z mestských stavieb vyhorel pivovar, krčma a váha so skladom ovčej vlny. Do hasenia sa zapojili všetci ľudia bez rozdielu a zranenie tam utŕžil hlavný slúžny. Na pomoc postihnutému mestu prichádzali aj slúžni z okolitých okresov. Pre najviac postihnutých sa vyčlenili peniaze a pšenica, ktoré venoval zástupca slúžneho z Rimavskej Soboty.

Prichádzali zlé časy na mesto, nebol to posledný požiar. V nasledujúcich necelých dvoch rokoch sa plamene v meste rozhoreli ešte tri krát. Celkovo za obeť požiarom úplne padlo 130 domov a veľké množstvo obyvateľov sa ocitlo v chudobe. Situácia sa čiastočne zlepšila potom, ako poisťovne na odstránenie škôd po požiaroch začali vyplácať náhrady za škody. Medzi poisťovňami, ktoré vyplácali náhrady pre Rimavskú Sobotu, vynikla poisťovňa Riunione Adriatica di Sieurta z Triestu (Taliansko), ktorá do mesta vyslala svojho splnomocnenca z Pešti. Majiteľom budov, ktoré boli poistené u jej spoločnosti, v krátkom čase vyplatila viac ako 15.000 forintov. Mesto ako náhradu škody z tejto čiastky získalo 7.115 forintov a 30 grajciarov.

Následne na tieto udalosti začali silnieť v meste hlasy, aby sa predchádzalo požiarom. Za vinu sa dávala skutočnosť, že väčšina domov nemala ohňovzdorné steny, boli zle postavené a na dôvažok strechu pokrývali šindle. Preberali sa úvahy o prijatí nariadenia, ktoré by upresňovalo podmienky výstavby domov, ich pokrytie pálenými škridlami, ktoré sa v dostatočnom množstve vyrábali v Gemersko – malohontskej župe. Taktiež sa mali prijať nové protipožiarne smernice.

Na mestskom zastupiteľstve bolo potom schválené nariadenie, že viac sa nesmú na území mesta stavať domy z dreva. Steny všetkých novostavieb budú musieť byť vyhotovené z tehál alebo zo skál, prípadne iného tvrdého materiálu. Na pokrytie strechy sa mohli použiť len pálené škridle alebo plech. Každý jeden plán novostavby sa bude predkladať na schválenie mestskému úradu.

Možno aj následkom požiarov prichádzala éra architekta a staviteľa Ferencza Miksa, ktorý sa mal v meste usadiť v roku 1839. Jeho stavby požiare prežili a ďalšie, ktoré následne postavil, tak môžeme obdivovať do dnešných dní...

Zdroje Társalkodó zo dňa 9.3.1839 Budapesti Hiradó zo dňa 30.3.1847 Pesti Napló zo dňa 1.5.1850 Budapešti Hírlap zo dňa 18.9.1857 Pesti Hírlap zo dňa 16.7.1848

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář