Príbehy z poľovačiek - Coburgovci
S jemným prižmúrením oka by sa dalo povedať, že práve uplynulo sto rokov, keď na stanici v Jesenskom prestali z vlaku vystupovať príslušníci európskych panovníckych rodov, alebo inej vysokej šľachty. Kočiare prestali tieto návštevy voziť do kaštieľa vo Veľkom Blhu a stíchol poľovnícky ruch v okolitých lesoch. Obrovský poľovnícky rajón sa ťahal v rámci nášho dnešného okresu od Blhoviec na Fiľakovo, od Bottova cez Sútor na Rimavskú Seč a odtiaľ na Teplý Vrch a Veľký Blh. Posledným vlastníkom tohto majetku bol knieža Filip Coburg (1844 - 1921). Opísať jeho prítomnosť u nás nie je možné, bola by to siahodlhá publikácia. Mimo iných vecí sa vie o ňom, že bol chýrnym poľovníkom a aj v našom okolí ulovil mnohé výstavné trofeje rôznej diviny, ktoré boli ocenené na viacerých výstavách. Staroba, údel každého jedného človeka však neminula ani týchto pánov a tieto príbehy sa odohrali na sklonku ich života v našom malebnom Gemeri.
Bulharský cár Ferdinand I. (1861 – 1948) veľmi rád poľoval na hlucháne v Muráni. Na vrchole svojich síl tu dokázal za jeden deň uloviť aj 20 z nich. Prišla staroba a zhoršil sa mu zrak, poľovačky sa však nezriekol. Poľovníckeho majstra, ktorý Ferdinanda sprevádzal štvalo, že výstrely idú mimo cieľ a chcel dopriať potešenie pre starého pána. Vo svojich úvahách spriadol plán. Zohnal mládenca, ktorý dokázal dokonale napodobniť tokanie hlucháňa. Tomuto odovzdal už uloveného vtáka a požiadal ho, aby skoro ráno vyliezol na strom, ktorý bol neďaleko posedu, kam chodieval na lov Ferdinand. Keď uvidí prichádzajúcich lovcov, mal začať imitovať tokanie. Tesne pred výstrelom Ferdinanda začuje zvuk lesného rohu aby vedel, že kedy má mŕtveho vtáka zhodiť dole zo stromu. Nemusí sa obávať, zbraň nebude nabitá, bude tam len prachová náplň. Začala poľovačka a všetko išlo podľa plánu. Tokanie hlucháňa bolo vynikajúce. Poľovník ukázal Ferdinandovi strom, odkiaľ zvuky prichádzali a starý pán zamieril a vystrelil. Zo stromu s veľkým lomozom padal úlovok a starý pán sa s veľkou radosťou tam ponáhľal. Na mieste však všetci zbledli a najviac chudák poľovník. Mládenec vynikajúco splnil svoju úlohu, akurát hlucháňa nevybral z vreca v ktorom ho dostal ale zhodil ho spolu s ním. Čo sa stalo potom, tak to už história preventívne nezachytila¹...
Knieža August Coburg (1818 – 1881), v pokročilom veku, keď už ledva videl a údajne ešte horšie počul, nedokázal odolať volaniu divočiny. Na jeho potulkách, ktoré podnikal z kaštieľa vo Veľkom Blhu, ho sprevádzal chladnokrvný a odvážny lesník – kadet Karol Csaszkóczy. Vedelo sa, že v revíre pri Ratkovskej Lehote sa vyskytuje obrovský diviak a tak tam vyrazili. Diviak sa skutočne objavil a starý pán naň pálil zo vzdialenosti len desiatich krokov. Výstrel iba slabo poranil diviaka a ten sa mohutným skokom vzniesol na strelca. V tej chvíli strieľal Csaszkóczy a bol neuveriteľne presný, diviak dopadol mŕtvy pred nohy kniežaťa. Hneď na druhý deň sa z lesníckeho kadeta stal lesník a o dva roky bol už hlavným lesníkom. Netrvalo dlho a stal sa riaditeľom kniežacích lesov. Bola to odmena za skutok, ktorý vykonal. Karol Csaszkóczy si dôstojne zastal všetky zverené funkcie a v roku 1920 vo veku 76 rokov, sa pobral ochraňovať Augusta Coburga na druhý svet²...
Na priloženej fotografii je knieža August Coburg pri love líšok na našom území.
1 – Vadászat 15.2.1936
2 – Nimród Vadászujság 1.3.1932
