Príbeh so šťastným koncom
Dňa 5.4.1890 sa v Rimavskej Sobote narodil Bertalan Vígh. V Rimavskej Sobote absolvoval základné a tiež stredoškolské štúdium. Mal veľké nadanie na kreslenie, ale to bolo málo na to, aby svoj talent mohol ďalej rozvíjať. Talentovaného mládenca sa ujal podžupan Gemersko–malohontskej župy Gejza Lukács a materiálne mu dopomohol k štúdiu na akadémii výtvarných umení v Budapešti, ktorú tiež úspešne ukončil. V roku 1913 vystavil svoj prvý obraz v budapeštianskej galérii.
Začalo sa mu dariť a tak chcel svoju mamu v Rimavskej Sobote prekvapiť. Vyobliekal sa do fraku a na hlave sa mu vynímal cylinder. Chcel sa ísť zabaviť do svojho rodného mesta a takto vyparádený nasadol do rýchliku. Bola to jeho posledná návšteva, lebo priamo tam doma ho zastihol povolávací rozkaz.
V auguste roku 1914 narukoval do 2 delostreleckého pluku domobrany dislokovaného v Przemysle. Tamojšia pevnosť bola od 16.9.1914 obliehaná ruským cárskym vojskom. Bertalan Vígh v hodnosti desiatnika bol pridelený na obranu bunkru č. 13 a tu zvádzal boje až do 22.3.1915, keď sa pevnosť po 133 dňoch obliehania vzdala. Ten istý deň padol ruského zajatia a prevezený bol do zajateckého tábora v Taškente v Turkménskej gubernii.
V zajateckom tábore si ruskí dôstojníci rýchlo všimli jeho nadanie k portrétom a tak spočiatku kreslil ich a neskôr aj ich manželky. Jeho povesť v tábore rástla a dostal sa tiež do zajateckého tábora v Samarkande, kde kreslil tamojších dôstojníkov a predajom obrazov si privyrábal. Ako vojnový zajatec mal už voľnejší režim a ruské úrady mu umožnili vyučovanie na umeleckej škole v Taškente. Na škole sa často usporadúvali dobročinné bály, z ktorých výťažok šiel na podporu zajatcov. Pri jednom z takých bálov uvidel nádhernú ženu. Okamžite mu padla do oka, bola však z vyšších kruhov. V jej žilách kolovala modrá krv a bola dcérou gubernátora Samarkandskej oblasti. Volala sa Mária Fjodorovna Karatkova. Mala ešte jednu ďalšie chybu, bola šťastne vydatá a jej manžel Jegorow bol ešte k tomu veliteľom zajateckého tábora.
Podarilo sa mu s ňou zoznámiť, ale to bolo všetko. Z jeho strany išlo o márnu a nikdy nenaplniteľnú lásku. Ich cesty sa rozišli, čas pomaly plynul. V cárskom Rusku došlo v roku 1917 k revolúcii. Do zajateckého tábora prišla zvesť, že krásna Mária sa stala vdovou, jej manžela revolucionári popravili.
Do hry vtedy vstúpilo vyššie riadenie osudu a cesty dvoch mladých ľudí sa spojili. Ich srdcia bili v spoločnom rytme a tak nasledoval sobáš. Museli sa však dať na útek, na stope im bola tajná polícia, obávaná Čeka. Po strastiplnej ceste cez územie Turkménska sa im pre Čekou podarilo ujsť a s prvým transportom utečencov sa nalodili. Do Budapešti prišli na Vianoce roku 1922.
Jeho ateliér, ktorý si v Budapešti otvoril sa stal vyhľadávaným miestom. Jeho portréty sa nachádzajú v rôznych galériách u nás aj v Maďarsku. V manželstve sa im narodili dvaja synovia. Dňa 1.9.1946 Bertalan Vígh zomiera, do Rimavskej Soboty sa už nikdy nevrátil.
Színházi Élet zo dňa 12.11.1938
Doromby József – Reé László (szerk.): A magyar gyalogság. A magyar gyalogos katona története (Budapest, 1939) Magyarország zo dňa 22.3.1931
Na fotografii je portrét jeho manželky Márie.
