Vitajte v Hodejove !

Dňa 14.6.1814 sa začal mierový Viedenský kongres všetkých európskych štátov s výnimkou Turecka. Ukončil obdobie vojen s Napoleonom a jeho Francúzskom. Kongresu sa zúčastnila dobová špička politikov, diplomatov a niekoľko panovníkov. Toto zasadnutie vstúpilo do histórie pod názvom „tancujúci kongres“, lebo sa mali hostia viac zabávať a tancovať, ako rokovať. Rakúsky cisár a Uhorský kráľ František II. Habsburský, využil túto príležitosť a pozval svojich spojencov zo Svätej aliancie na prehliadku Budapešti.

Pozvaní boli so svojimi sprievodmi, ruský cár Alexander I. a pruský kráľ Fridrich Viliam III. Pre panovníkov tam boli pripravené rôzne kultúrno-spoločenské podujatia. Dňa 26.10.1814 ráno o deviatej hodine prišiel kráľ František so svojim Uhorským palatínom Jozefom Antonom Habsbursko – Lotrinským do Budapešti, vzhliadnuť priestory Uhorského národného múzea. O hodinu neskôr tam dorazili aj obaja vyššie spomenutí mocnári so svojimi sprievodmi. Expozíciami ich sprevádzal riaditeľ múzea Ferdinand Miller. Prechádzali jednotlivými sálami a obdivovali vystavené predmety. Dlhší čas strávili v priestoroch, kde boli vystavené zbierky nerastov a minerálov, ako zlaté, strieborné, železné rudy, či rudy obsahujúce olovo, meď a iné. Počas návštevy vysokých hostí, nebola vpustená do priestorov múzea verejnosť. Napriek tomu sa tam pohyboval človek, ktorý tam mohol byť. Palatín Jozef poznal túto osobu a využil prítomnosť, aby ju osobne predstavil cisárovi Františkovi II., cárovi Alexandrovi I. a kráľovi Fridrichovi Viliamovi III. Pred panovníkov predstúpil a bol im predstavený Peter Kubínyi z Hnúšte. Kto bol tento človek, ktorému sa dostalo tak vysokej pocty, že ho sám palatín predstavil v tej dobe najväčším mocnárom v Európe.

Narodil sa dňa 12.3.1765 v Hnúšti. Jeho otcom bol Mikuláš Kubínyi (1731 – 1771), ktorý bol dozorcom škôl v malohontskom senioráte. Od roku 1770 až do svojej smrti, patril k poverencom, ktorý v Malohonte spracovávali tzv. „milostivý urbár“ cisárovnej Márie Terézie. Matkou mu bola Terézia rod. Bosnyak (1746 – 1800).

Údaje k Petrovi Kubínyimu sú strohé. Vie sa, že od roku 1776 chodil do školy v Levoči a v štúdiu pokračoval ďalej od roku 1779 v Kežmarku. V tom istom meste pokračoval od roku 1782 štúdiom práva u profesorov Michala Szontágha a Juraja Feješa (rodák z Nižného Skálnika). Úspešne zložil skúšky a získal diplom z práva a Uhorských zákonov. Po ukončené štúdia odišiel do Budapešti, kde prax získaval pri hlavnom notárovi Andrejovi Semsey. Nie je známe, že kedy presne sa vrátil späť do Hnúšti.

Na začiatku 19. storočia sa mal Malohont nazývať ako „parva Saxenia – malé Sasko“. Malo tam byť toľko učených a vzdelaných pánov, resp. evanjelických kňazov, ako bolo v celom Sasku. V roku 1808 vznikla Učená spoločnosť malohontská, ktorá bola jedným z centier vedeckej činnosti v čase, keď na území dnešného Slovenska nebola žiadna univerzita. Členovia tejto spoločnosti sa zaoberali filozofiou, pedagogikou, národopisom, históriou, literárnou históriou atď. Svoje diela publikovali v Ročenke knižnice Malohontskej. Medzi zakladajúcimi členmi bol aj Peter Kubínyi, ktorý patril medzi najväčších darcov kníh, do novovznikajúcej knižnice spoločnosti. Každý vydaný ročník mal svojho mecenáša, ktorý financoval samotnú tlač a najčastejšie to bol práve Peter Kubínyi. Prvým riaditeľom Učenej spoločnosti Malohontskej bol Ján Feješ a po jeho smrti v roku 1823, sa novým riaditeľom stal Peter Kubínyi. V tejto funkcii zotrval až do svojho skonu v roku 1835.

Angažoval sa tiež v cirkevných veciach Malohontského seniorátu a v roku 1809 tam bol zvolený za dozorcu. Mal byť tiež majiteľom vysokej pece a železiarskeho hámru v Hnúšti, bližšie údaje sa mi však nájsť nepodarilo. Zastával aj funkciu podpredsedu Rožňavskej železiarskej spoločnosti. V roku 1810 vznikala nová železiarska spoločnosť a to Rimavská koalícia, kde sa Peter Kubínyi stal jej podpredsedom. Právom je možné považovať ho, za osobu so silným vplyvom na dianie vo vtedajšom železiarskom priemysle v Uhorsku.

V roku 1802 založil v Budapešti gróf František Szechényi, národnú knižnicu. V roku 1807 sa na rokovaní Uhorského parlamentu rozhodlo o vytvorení Uhorského národného múzea. Knižnica s múzeom sa zlúčili a celý národ bol vyzvaný, aby do tejto inštitúcie prispel buď finančne alebo historickými zbierkami. Ešte toho istého roku na výzvu parlamentu reagoval Peter Kubínyi a bol medzi prvými, ktorý prispeli. Daroval peniaze, knihy a vzácne rukopisy. V roku 1808 Uhorskému národnému múzeu venoval zriedkavé exempláre kníh, ktorých autori sa narodili v Uhorsku a svoje práce vydali v zahraničí v 16. a 17. storočí. Taktiež daroval zbierku minerálov železných rúd, ktoré boli nájdené v Malohonte. V roku 1809 venoval na chod inštitúcie peniaze v hotovosti a exponáty rozširoval zriedkavými rukopismi, ktoré sa týkali Uhorska a tiež starými knižnými publikáciami. Daroval tiež vzácny minerál, ktorý on sám našiel v bani Svätého Petra na Rákoši. V roku 1810 venoval Peter Kubínyi do Uhorskej národnej pokladnice vzácnu mincu. Bola z počiatku panovania Mateja Korvína. Tento zlatý dukát mal chybnú razbu. Na hrane mince bola chyba v mene. Namiesto Mathias tam bolo vyrazené Máthis. Dodával do múzea tiež zbierku desiatich minerálov, ktoré boli nájdené v baniach na Rákoši. V roku 1814 venoval do zbierok Uhorského národného múzea meč, na ktorom bol nápis „Solingen me fecit 1517“ (urobili ma v Solingene) a zbierku ďalších ôsmych minerálov z baní v Rákoši.

Tu je uvedená len malá časť toho, čo všetko venoval do Uhorského národného múzea. Na jeho chod celkovo prispel 4.600 striebornými forintmi. K jeho menu sa viaže vzácna zbierka mincí, ktorá je do dnešných dní katalógovo podchytená. Zbierka zriedkavých nerastov a minerálov z okolia Hnúšte a rôzne cenné starožitnosti, zbrane z Gréckej či Rímskej doby a zbrane pôvodne z územia Uhorska. Zbierka preparovaných zvierat, vtákov a rôzne artefakty z histórie železiarstva.

Palatín Jozef mu dňa 10.9.1812 zaslal ďakovný list, v ktorom vyslovil uznanie a úctivé poďakovanie za to, čo Peter Kubínyi vykonal pre Uhorské národné múzeum. V liste ho zaradil medzi hlavné postavy, ktoré sa podieľali na zviditeľňovaní a zveľaďovaní tejto inštitúcie. Uhorský kráľ František II. ho tiež vyznamenal, keď mu v roku 1823 udelil titul kráľovského radcu, čo bolo v tej dobe vysoko ceneným vyznamenaním.

Dňa 21.8.1830 dostal od palatína Jozefa ďalší ďakovný list, za všetko čo pre národné múzeum vykonal.

V roku 1825 chcelo Uhorské národné múzeum vydať publikáciu, kde plánovali verejnosti priblížiť akými zbierkami disponujú. Múzeum však nemalo dostatok finančných prostriedkov, keď sa našiel mecenáš, ktorý zaplatil za vydanie a spracovanie rukopisu. Tým mecenášom bol Peter Kubínyi a riaditeľ múzea Ferdinand Miller mu nezabudol dôstojne poďakovať. Na vydanej publikácii pod názvom „Cimeliotheca musei nationalis Hungarici“ (Dedičstvo Uhorského národného múzea) je na titulnej strane portrét Petra Kubínyiho z Hnúšte, zároveň s venovaním jeho osobe.

Dňa 1.8.1832 sa v Rimavskom Brezove uskutočnila voľba predstavených evanjelickej cirkvi. Po voľbe Peter Kubínyi informoval prítomných, že svoju knižnicu, kde mal diela zaoberajúce sa uhorskou históriou chce sprístupniť verejnosti, hlavne študentom univerzít a venuje ju seniorátu.

Peter Kubínyi sa nikdy neoženil a v Hnúšti býval v poschodovom kaštieli, ktorý zdedil po svojom otcovi. Kaštieľ po jeho smrti zdedil vtedajší podžupan Gustáv Fáy a pristaval k nemu jedno krídlo. Jeho dcéra Petronella dostala do majetku panský dom v dolnej časti dvora.

Peter Kubínyi počas svojho života spracoval aj Genealógiu rodu Kubínyi, ktorá bola knižne vydaná v rokoch 1814, 1824 a 1831. Zomrel dňa 24.9.1835 a o deň neskôr bol pochovaný na cintoríne v Hnúšti.

Zdroje: Dr. Kelényi B. Ottó: A Szent Szövetségben egyesült uralkodók látogatása Buda-Pesten (1930) Kubínyi Ferenc: A felső-kubíni Kubínyi család története és leszármazása 2. (Budapest, 1906) Szinnyei József: Magyar írók élete és munkái, 7. Kötet (1900) Gemer – Malohont zo dňa 4.7.1922 Daniela Škulová – KNIŽNICA UČENEJ SPOLOČNOSTI MALOHONTSKEJ. Dostupné na: https://vmdelta.vkol.cz/.../bibliothec.../BA2017-Skulova.pdf https://mesto.hnusta.sk/navstevnik/osobnosti-mesta-hnusta/ Borovszky – Magyarország vármegyéi és városai, Gömör-Kishont vármegye (1903) Bányászati és Kohászati lapok zo dňa 1.4.1978 Az Osztrák-Magyar Monarchia írásban és képben. IX. kötet. Magyarország III (1899) Magyar Kurir zo dňa 8.11.1808 Magyar Kurir zo dňa 7.3.1809 Magyar Kurir zo dňa 10.7.1810 Magyar Kurir zo dňa 6.7.1810 Hazai ’s Külföldi Tudósítások – Nemzeti Újság zo dňa 23.7. 1814 Hazai ’s Külföldi Tudósítások – Nemzeti Újság zo dňa 30.7.1814 Hazai 's Külföldi Tudósítások zo dňa 28.2.1824 Hazai 's Külföldi Tudósítások zo dňa 18.11.1835 Kubínyi Ferenc: A felső-kubíni Kubínyi család története és leszármazása 1. (1901) Jelenkor zo dňa 8.9.1832