Nedoslýchavá teta z Gortvy
V roku 1900 sa v našom okolí až príliš premnožili tak milé domáce zvieratá ako sú psy. Problémom bolo to, že naháňali lesnú zver a pocestní prechádzajúci našimi dedinami resp. mestečkami mávali dosť často pošramotené nohavice. Ploty neboli samozrejmosťou a tak havkovia bez obmedzení pendlovali medzi domami.
Začiatkom leta začal hlavný slúžny v Rimavskej Sobote riešiť túto situáciu. Padlo rozhodnutie, že každý jeden pes bude musieť mať na krku uviazaný klepec. Išlo o polienko, ktoré viselo psovi z krku a pri behu mu narážalo do nôh. Pes tak nemohol rýchlo bežať a zdržiaval sa pri dome resp. pri stráženom stáde a neodchádzal odtiaľ.
Prípis slúžneho bol doručený všetkým obvodným notárom, ktorí mali zaistiť jeho aplikáciu v praxi. Obvodný notár z Hodejova, tak poobchádzal dediny patriace do okruhu jeho pôsobnosti. V obci Gortva nenašiel doma tzv. malého sudcu, len jeho mamu a tak nechal odkaz pre syna u nej. Vôbec netušil, že stará pani je nedoslýchavá, lebo mu hlavou horlivo pritakávala, že sa tak stane, ako on hovorí. Obvodný notár na záver dodal, že sa o tri dni príde pozrieť, ako vykonali v Gortve nariadenie a keď mu teta znova prikývla, tak sa spokojne vrátil do Hodejova.
Keď prišiel domov malý sudca, mama mu zvestovala návštevu notára a tlmočila odkaz, že každý jeden pes v obci musí mať na krku uviazaný zvonec. Ten vytreštil oči keď to počul, ale pochybovať o vrchnosti si nedovolil. V Gortve sa rozzvučal bubon a obecný hlásnik oznamoval nariadenie, aby majitelia psov, uviazali svojim zvieratám na krk zvonec. Ľudia použili zvony také, ako kto mal doma. Niekto kravské a iní ovčie.
V dedine sa strhla trma-vrma keď zdivené zvieratá od zvuku zvoncov pobehovali splašene po dedine. Za obeť padlo aj pár okien, ktoré vyrazili psy v zúfalej snahe zbaviť sa tej cinkajúcej veci na krku. Zvoncami boli dotlčení aj miestni obyvatelia, keď sa pokúsili chytiť svoje zvieratá a upokojiť ich.
O tri dni šiel na kontrolu obvodný notár a už ďaleko pred Gortvou zbystril svoju pozornosť. Brechot psov bol podfarbený divokou zvonkohrou. V dedine kde už miestni obyvatelia dve noci nevedeli zažmúriť v noci oči, s úžasom pozoroval psy so zvoncami na krku.
U malého sudcu sa všetko rýchlo vyjasnilo a aspoň sa táto úsmevná príhoda zaznamenala aj pre nás a nezapadla prachom zabudnutia. Obyvatelia Gortvy si vydýchli, ale ešte raz sa spotili, pokiaľ svojim domácim miláčikom odstránili z krku cinkajúcu potvoru...
Zdroj:
Gömör – Kishont zo dňa 28.6.1900
Fotografia Hodejova je ilustračná
