Politická situácia v našej župe bola značne zaujímavá a jednotlivé nezhody, resp. iné pohľady na politické dianie spôsobovali, že sa našim voleným zástupcom otvárali nožíky vo vreckách. Nie nadarmo sa vtedy hovorilo, že politika je huncútska záležitosť.

Do jazyku si radšej mohol zahryznúť poslanec uhorského parlamentu Endre Ráth, keď na chodbe parlamentu hovoril svojim poslaneckým kolegom, že pri svojej poslednej ceste do Rimavskej Soboty sa tam stretol s veľkou korupciou, a ani celková spoločenská situácia tam nie je práve najlepšia. Či si tento prejav načasoval úmyselne tak, že akurát tadiaľ prechádzal hlavný župan gemerskej župy Ladislav Hámos, nie je známe. Isté je však to, že to vyvolalo zo strany Ladislava Hámosa okamžitú reakciu a brániac svoju župu, zakričal na Endre Rátha, že je to klamstvo.

Lenže, ani jeden z pánov nepovolil zo svojho stanoviska, čo bolo vskutku logické, tak nasledoval súboj s mečmi. Keďže sa tu zrodila remíza a obidvaja utŕžili rezné zranenia, ktoré boli len ľahšieho charakteru, tak bol súboj ukončený a obidvaja šermiari si uchovali svoju česť. Avšak to ešte nebol koniec celej aféry, lebo sa o nej dozvedel kráľovský prokurátor Dr. Gruber z Budapešti a on bol, čuduj sa svete, úplne apolitický.  Pred súd v Budapešti sa dňa 23. júna 1905 postavil hlavný župan gemerskej župy Ladislav Hámos a poslanec uhorského parlamentu Endre Ráth.

Predseda senátu Dr. Andrej Oláh, tiež nenašiel pochopenie pre takýto druh zábavy a vyhovel žalobe prokuratúry. Dvaja šermiari si tak vypočuli rozsudok, ktorým boli odsúdení svorne na výkon trestu odňatia slobody v dĺžke 5 dní. V tých časoch nemusel zasadať ani mandátny a imunitný výbor parlamentu ako je to v súčasnosti a rozsudok nadobudol okamžitú právoplatnosť bez možnosti podať vo veci odvolanie. Je na škodu veci, že sa už nedozvieme, či títo dvaja súperi sedeli aj spolu v jednej cele.

Prípravy na parlamentné voľby do Uhorského snemu v roku 1900 spôsobili turbulencie aj v našom okrese, a tak mestská záhrada v Rimavskej Sobote bola svedkom riešenia politických nezhôd medzi hlavným notárom župy Gejzom Lukácsom a tajomníkom maďarskej osvetovej spoločnosti Horného vidieka Jurajom Lőrinczym. Svoje meče tasili za asistencie sekundantov. Lukács mal Júliusa Mariássyho hlavného slúžneho sudcu a Gejzu Kubinyiho poslanca Uhorského parlamentu. Pri Lőrinczym stáli, Dr. Vojtech Balkay advokát z Budapešti a Viliam Clair, novinár.

Lőrinczy nastúpil na tento súboj zranený, pretože toho dňa už podstúpil jeden duel, kde bol jeho súperom poslanec Uhorského parlamentu Štefan Fay a ten ho zasiahol mečom do ramena. V druhom súboji však už bol Lőrinczy úspešný a svojho soka Lukácsa trafil do čela. Zranenie však nebolo vážne a obidvaja šermiari sa ocitli v opatere lekárov, Dr. Tomáša Löcherera -riaditeľa nemocnice v Rimavskej Sobote a Dr. Aladára C. Kármána z tej istej nemocnice. Súboj sa uskutočnil dňa 8. mája 1899.

V Budapešti sa nestíhali diviť, ako sa vyjadruje nespokojnosť s voľbami do zastupiteľstva v Rimavskej Sobote, do 18. júna 1905 bolo v ich priamom dôsledku šesť súbojov a ich počet stúpol, lebo v tento deň sa udiali hneď tri po sebe idúce. Proti sebe nastúpili veľkostatkári Zoltán Farkas a Štefan Szentmiklóssy, súboj sa skončil drobnými zraneniami ako aj druhý súboj, kde sa proti sebe postavili veľkostatkári Antal Szeiffert a Štefan Szokoll. V poslednom súboji dňa boli Július Fáy- odstupujúci nominant liberálnej strany  a Jenő Náray-šéfredaktor Gemerských zvestí. Náray, ktorý bol nominantom nezávislej strany a v Gemerských zvestiach uverejnil viac očierňujúcich článkov voči Júliusovi Fayovi, kde boli vážne politické úklady.  Fáy sa na toto vyjadril, že sú to útoky pod ľudskú dôstojnosť a je to nedôstojné aj pre tých, čo ich ďalej šíria. Situáciu sa Július Fáy rozhodol riešiť razantne, a tak jeho priatelia -veľkostatkár Aladár Hámos  a hlavný slúžny sudca z Hnúšte Július Mariássy vyhľadali „bezočivého novinára“, pritom mu odovzdali ústny pozdrav.

Že tento ústny pozdrav nebol nijako vrelý a tlač ho radšej nezverejnila svedčí aj skutočnosť, že za urážku na cti Jenő Náray, zase jeho dvaja priatelia, a to advokát Dr. Marcell Haberfeld, neskôr zakladal národný šermiarsky klub a žurnalista Dr. Sámuel Fráter vyhľadali Júliusa Fáya. Keďže ani oni nepoužívali práve spisovné slová, tak sa stalo, že mestská záhrada uvidela v ten deň tretí súboj. Sekundanti sa dohodli na gavalierskych pravidlách, a tak s chráničmi krku a zápästí, mečom v ruke stáli proti sebe dvaja znepriatelení miestni politici. Dohoda znela, že súboj bude pokračovať dovtedy, pokiaľ jeden z nich nebude následkom zranenia schopný ďalej pokračovať. V súboji sa meč Náraya dostal pod bandáž na zápästí Fáya a preťal mu šľachy, súboj sa tak ukončil, pretože nevedel v ruke ďalej držať meč. Do opatery si ho vzali miestni lekári, a ako uvádzajú, tak pri dôslednej rekonvalescencii nezanechá žiadne zdravotné následky.

Začiatkom decembra 1896 si dvaja poslanci Uhorského snemu tiež riešili politické nezhody v mestskej záhrade za pomoci meča, horšie bolo, že boli zároveň reprezentanti gemerskej župy, a tak Štefan Fáy pri súboji ťažko zranil svojho súpera Gejzu Kubinyiho, ale ako je aj známe z riadkov hore vyššie, tak Gejza Kubinyi sa zo svojho zranenia vyliečil. Štefan Fáy však vzhľadom na to, že bol poslancom uhorského parlamentu, tasil meč príliš často, možno by sa v súčasnosti uplatnil…

Autor: Vladimír Gondáš

Zdroje: Pesti Hírlap zo dňa 23. júna 1905, Budapesti Hírlap zo dňa 8. mája 1899, Pesti Napló zo dňa 19. júna 1906, Budapesti Hírlap zo dňa 9. decembra 1896.
Foto: Dvaja z aktérov súbojov, Ladislav Hámos a Gejza Kubinyi