Koniec sánkovania v uliciach mesta
Zima roku 1922 priniesla do Rimavskej Soboty celkom slušnú nádielku snehu. Túto príležitosť si nenechal medzi inými ujsť ani miestny obchodník Ármin Weisz. Dňa 5.2. po nedeľňajšom obede oprášil sánky a vyrazil s nimi na najbližší slušný kopec. Snáď netreba ani pripomínať, že ním bol Šibeničný vrch, cez ktorý viedla štátna cesta. Doprava bola vtedy ešte skromnejšia a skôr tadiaľ prešiel záprah koní, ako nejaký automobil. Sánkovanie plynulo a naši predchodcovia sa zabávali. Napokon sa stala nešťastná udalosť. Keď sa raz Ármin Weisz spúšťal dole kopcom, tak sa na jeho úpätí zjavil automobil. Do zasneženého kopca si to mieril svižným tempom a Ármin Weisz spanikáril. Chvíľu sa síce snažil udržať na pravej strane cesty, ale potom viac pribrzdil nohami, ako bolo potrebné. Sánky prudko zmenili smer a namierili si to do jedného z betónových pätníkov, ktoré označovali štátnu cestu. Náraz to bol celkom slušný a ozval sa praskavý zvuk, ktorý však nevychádzal z drevenej konštrukcie sánok a ani z pätníka. Ármin zostal ležať na zemi so zlomenou píšťalou na ľavej nohe. Dopravený bol do miestnej nemocnice, kde mu zlomeninu ošetrili a následne prepustili do domáceho liečenia.
Prípad mal aj nečakanú dohru. Strážcovia zákona už v minulosti vyzývali obyvateľov mesta, aby sa nesánkovali na štátnej ceste. Keďže ich dobre mienené rady nepadli na úrodnú pôdu a toto nebol prvý incident pri zimných radovánkach, tak promptne zasiahli. Veliteľ četníckej stanice v Rimavskej Sobote po dohode so štátnym cestárskym úradom, definitívne nariadením zakázal sánkovanie na štátnych cestách v Rimavskej Sobote. Nariadenie vstúpilo urýchlene do platnosti a už najbližší víkend, si na jeho dodržiavanie posvietili četníci...
Obyvatelia mesta si našli inú alternatívu. Na sánkovanie si vybudovali dráhu na Pokoradzkom kopci, chirurg v nemocnici bol príliš často v permanencii...
Fotografia je ilustračná.
