Klietka hanby v Rimavskej Sobote a zrušený rozsudok smrti.
23. 3. 2021
Dňa 2.9.1686 cisárske vojská dobyli Budín, ktorý bol centrom osmanskej moci a tým sa definitívne začala rúcať ich moc v Uhorsku. Krajina bola vyrabovaná, obyvateľstvo schudobnené a žijúce v biede. Panoval tam neporiadok a bezprávie, čo využívali rôzne pochybné živly vo svoj prospech. V nezvyčajne vysokej miere sa zvýšil počet krádeží, lúpeží, vrážd a rôznych deliktov voči majetku. Na opätovné nastolenie poriadku bolo nevyhnutné použiť čo najprísnejšie zákonné ustanovenia. Stávali sa aj prípady, keď sa nejaký nešťastník dostal do problémov kvôli menšiemu deliktu a sudcovia vtedy pokiaľ to bolo v ich silách, tak takémuto človeku pomohli. Jeden z dobových prípadov sa odohral aj v Rimavskej Sobote.
V roku 1692 v Rimavskej Sobote v dome čestného človeka žila poddaná Jutka Tóthová, manželka Gergelya Szútoryho. Vtedy niekedy sa jej narodilo dieťa a možno zo snahy prilepšiť si, alebo len z pokušenia, otvorila pakľúčom truhlice, ktoré si domáci pán priniesol z vidieka. Z jednej truhlice si najskôr privlastnila šesť forintov a keďže domáci pán mlčal, tak pri najbližšej príležitosti vybrala odtiaľ ďalšie tri forinty. Otvorila aj druhú truhlicu a premiestnila z nej med a rôzne odevné doplnky. Domáci pán si samozrejme všimol, že sa mu majetok v truhliciach zmenšuje, lenže tie boli stále pevne zamknuté. Jutka Tóthová urobila chybu, bola príliš chamtivá a napokon domáci pán u nej objavil odevné zvršky, ktoré mu chýbali z truhlice. Neváhal a okamžite ju za krádeže zažaloval.
Dňa 16.6.1693 zasadal v Rimavskej Sobote súd, pojednávanie viedli mestskí sudcovia János Perjessy a Ferencz Vitéz. Obvinená Jutka Tóthová na súde čiastočne svoju vinu zatĺkala a čiastočne priznávala. Svojou výpoveďou sa však čím ďalej, tak tým viac zamotávala a priťažovala si. Nasledovali svedecké výpovede, ktoré ju usvedčili. Sudcovia pri vynesení rozsudku použili ustanovenie § 12 z druhej knihy zákonov svätého Ladislava. Pre Jutku Tóthovú to znamenalo trest smrti obesením, čo však sudcovia zjemnili na humánnejší trest smrti sťatím hlavy. V každom prípade to bol veľmi prísny trest, lebo škoda, ktorú svojimi krádežami spôsobila, nebola veľká.
Dňa 22.6.1693 sa odsúdená Jutka Tóthová postavila v Rimavskej Sobote pred Ctihodnú radu. Tento orgán ešte raz zvážil celé Jutkine konanie a zobral do úvahy tiež skutočnosť, že má malé dieťa, ktoré je ešte odkázané na matkine prsníky, teda materinské mlieko. Ctihodná rada odsúdila jej konanie ale trest smrti zrušila a Jutke Tóthovej uložila povinnosť zaplatiť 20 forintov a ak tak neučiní, bude si musieť dva dni t.j. 26. a 27. júna 1693 odstáť trest v klietke hanby v Rimavskej Sobote. Jutka Tóthová bola do tých čias zavretá v temnici.
Z Ctihodnej rady páni Ján Sz. György a Ján Mészáros nepozerajúc ani tak na matku ako na malého kojenca, ktorý sa spolu so svojou matkou ocitol v temnici, tak sa rozhodli ušetriť to nevinné dieťa pobytu v klietke hanby. Do určeného dňa 26.6.1693 zložili predpísaný obnos peňazí. Jutka Tóthová bola prepustená na slobodu a stalo sa tak z dôvodu, že bola matkou a mala malé dieťa, ktoré Ctihodná a múdra rada mesta Rimavská Sobota, nechcela potrestať
Fotografia je ilustračná a znázorňuje jednu z ulíc mesta na začiatku 20. storočia
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
