História Gemera: Delá z Krásnej Hôrky

Bronzové delá patria neoddeliteľne k hradu Krásna Hôrka, viažu sa ešte k menu Bebekovcov. Je zriedkavosťou u nás vidieť delá z dávnych čias, pretože tie boli počas revolúcie v roku 1848  ministerstvom obrany rekvirované alebo po zložení zbraní ich zabavovali cisárske vojská. Bebekove delá ešte aj dnes sú na svojom mieste vo vlastníctve grófa Emanuela Andrássyho. Ako sa tieto mimoriadne hodnotné starožitnosti podarilo zachrániť pred dvojitou hrozbou roztavenia, tak to má svoj samostatný príbeh.

Keď boli v roku 1848 ministerstvom obrany oslovení urodzený páni, ktorí vo svojich majetkoch disponovali starými delami, aby ich prepustili pre potreby vojska, tak sa aj Gemerská župa ponáhľala osloviť mladého grófa, nech delá z Krásnej Hôrky odovzdá. Mladý gróf im na toto odpovedal, že delá s takýmto ťažkým kalibrom nemajú žiadne uplatnenie na otvorenom bojovom poli a on namiesto historických diel, ktoré by boli aj tak roztavené na výrobu nových diel, radšej na vlastné náklady dá pre potreby armády vyhotoviť presne taký istý počet diel aj s úplným príslušenstvom, aké sa používajú v súčasnosti.

Minister bol spokojný s touto odpoveďou ale Gemerská župa nie, na župnom zasadnutí bolo v protokole uvedené, že zazlievajú mladému grófovi, že nevydal prastaré delá, pričom nevzali v úvahu, že ponúkol miesto nich nové, moderné delá. Nové delá, ktoré dal vyhotoviť, prešli potom bojmi až po záverečnú bitku u Világoša spolu aj s mladým grófom.

Potom prišli nemecké vojská, tie sa ani nepýtali, či niekto dá alebo nedá delá, jednoducho kde našli, tak ich brali rovno do Viedne na roztavenie. Gróf Emanuel Andrássy nechcel dopustiť roztavenie vzácnych relikvií, a tak išiel za nimi. Vo Viedni mal strýka grófa Juraja Andrássyho, ktorý mal veľký vplyv na cisárskom dvore vo Viedni, tak sa na neho obrátil so žiadosťou o záchranu starých diel z hradu Krásna Hôrka.

Na pretras prišiel aj protokol z Gemerskej župy, kde bolo uvedené jeho odmietnutie vydať delá.  … „ Tak o tomto nemôže byť ani reči… „ povedala jeho excelencia svojmu synovcovi, …„ ako to rozmýšľaš, pozri aj mne samotnému zabavili vzácne delá nášho rodu, ešte ani na loveckú pušku mi nechcú vydať povolenie, nieto ešte tebe, rebelovi, povolenie na kolesové delá, vráť sa domov“… , toto odporučil gróf Juraj Andrássy svojmu synovcovi. V tej dobe však veľkým vplyvom disponujúci gróf a minister,  usporiadal  na fašiangy parádny bál a na tento sa podarilo získať pozvanie aj mladému grófovi, bol mladý, driečny junák a slobodný. Počas bálu tancoval kotilión s dcérou ministra a o tri dni na to, mal späť svoje delá.

Tak toto je niečo strašné, hromžil gróf Juraj Andrássy, keď sa dozvedel túto správu,- „ tak mne, čo mám zásluhy, moje delá roztavia a tomuto rebelujúcemu hlavnému županovi vrátia jeho „ .“… Strýko mal ste aj Vy tancovať na ministrovom bále“…, uzavrel rozhovor mladý gróf.

Či je príbeh pravdivý, ostane zahalené rúškom tajomstva, ale mohol sa stať práve tak ako je opisovaný, o pár rokov neskôr vstúpil Emanuel Andrásy pod prívlastkom „železný gróf“ do histórie Gemera. Článok, ktorý ste si prečítali, vznikol z pera spisovateľa Móra Jókaiho, ktorý bol v roku 1883 hosťom grófa Emanuela Andrássyho v Betliari a je možné, že mu vtedy tento príbeh vyrozprával, pretože bol uverejnený ešte toho istého roku a ako správny chlap meno grófky, s ktorou tancoval, prekryl hviezdičkami, aby bolo nečitateľné.  Keby dnes gróf Emanuel Andrássy žil a uvidel tú skazu rodového majetku, asi by tie zachránené delá použil.

Autor: Vladimír Gondáš

Zdroj: Vásarnapi ujság z 30.12.1883 číslo 52 
Foto: http://album.rozsnyovidek.sk/?s=man%C3%B3, http://www.snm.sk/