Tajomstvo starého pergamenu a tajomný prsteň

Obzvlášť ma poteší, ak nájdem nejaký mne neznámy údaj z môjho okolia a ešte viac, ak je k nemu aj popis. Začnem však starou knihou, nájdenou v knižnici jednej z mešít v Sofii, jej názov je Perly cnosti alebo Dseváhir-ül-menákib, autorom je neznámy Turek, v knihe sa venoval životopisu pašu Mustafu Sokolli  a jej záver je datovaný na rok 1591 „Temme fi-elf“.

Mňa zaujala stať z knihy týkajúca sa nášho okolia, dňa 4. marca 1559 je paša Mustafa Sokolli vymenovaný za sandžakbega do Fiľakova a ako tak chcel udržať dobré vzťahy so svojimi susedmi, hlavne s kapitánom hradu Eger Gašparom Mágocsim, ktorý mal povesť významnej osobnosti. Na znamenie dobrých vzťahov bolo vtedy zvykom posielať si dary navzájom. Takto urodzení páni aj urobili. V časoch, keď sa už dostatočne zoznámili a závoj neznámeho opadol, vznikli medzi nimi priateľské vzťahy. Keď paša Mustafa Sokolli posielal veľmi drahý dar kapitánovi Gašparovi Magócsimu, tak sa o tejto skutočnosti dozvedel aj kapitán hradu Hajnáčka  „prekliaty blúdiaci“ Michal Šarközi, ktorý vyslal svojich ľudí ako zvedov a tak, keď turecký sprievod vyrazil na cestu do Egru, rýchlym útokom prepadli vojakov Mustafu, niekoľkých z nich zajali a drahý dar im ulúpili.

Keď sa to Mustafa dozvedel, napísal list so sťažnosťou Magócsimu, kde mu uviedol, že čin Michala Šarköziho nenechá bez povšimnutia a vykoná na ňom pomstu. Aký pes je ten Šarközi, takto prehovoril Mustafa, aby sme pre neho trpeli takéto poníženie. Insallah! Som v službe islámskeho padišacha a na prekliatom vykonám pomstu. Na pomstu nemusel dlho čakať, turecké vojsko bolo pripravené na lúpežný prepad. Vedzte, takto prehovoril k svojim ľuďom, že tejto noci neplechu robiacemu Šárközimu nehanebný dom ako aj mesto chcem vyrabovať. Turecké vojsko v nočných hodinách prepadlo Hajnáčku a čo sa len dalo, tak odniesli, hlavne odohnali hovädzí dobytok a 3 000 oviec. Susedné hrady a ich kapitánov  upozornil, že čo spravil ako aj dôvod prečo tak spravil¹.

Malým skokom sa dostávame zo stredoveku do roku 1891 a slovo má návštevník hradu Hajnáčka Dr. Karol Pápai. V úpätí hradného kopca je dedina Hajnáčka, ktorej domy ako veniec objímajú hradný vrch. Domy sú postavené zväčša na južnej strane, kým na severnej strane je len pár domov. Podľa miestnej legendy pôvodne len pustatina bola na mieste dediny, pokiaľ majitelia hradu Vécseyovci nepriniesli robotníkov a nezaľudnili ju. Obyvatelia pustatiny chodili do kostola na hradný kopec, ale od hradu na sever bola aj kaplnka, ktorej stopy sú doteraz viditeľné v starom cintoríne.  Obyvatelia tvrdia, že cesta na hrad viedla z východnej strany, kde na jednom mieste malo byť umiestnené colné koleso. Pôvodne viedla cesta na hrad z juhovýchodnej strany a vedeli ňou prechádzať aj povozy, ale dneska sa dá po nej ísť už len pešo.

Hradný kopec je práve vysádzaný agátmi, aby sa zastavil zosuv pôdy, a aby stromy zachytili padajúce kamene z hradného kopca. Vychádzajúc na kopec na spodku juhovýchodnej strany, je vidieť vytesanú dutinu do skaly, ktorú miestni volajú skala s pušným prachom. Dutina má vchod s klenbou a je približne 10 krokov dlhá a 6 krokov široká. Vyššie už nachádzame stopy po hrade, na severozápadnej strane hradného kopca, ktorý stojí ako bazaltový stĺp, je veľký kus skaly, ktorej štruktúra je však miestami už úplne narušená a rozpadá sa. Medzera medzi skalou a hradným kopcom nesie stopy, že bola umelo vyložená kameňmi. Na južnej a juhozápadnej strane je pozostatok bašty, na posledne menovanej strane je otvor podobný oknu. Pod stenou bašty je časť stavby ako materiál je použitý kameň, miestami je poprepadávaná. Vedľa seba sú tu tri, predtým boli štyri výklenky, nesúce stopy klenby, mohli tam byť dvere alebo okná, podľa miestnych ľudí tu bola aj pivnica. Hradný dvor bol obkolesený touto baštou, na jeho mieste dnes rastie chabzda, z ktorej plodov miestni varia pálenku.

Ľudia sa pamätajú aj na jednu studňu, ktorá mala byť v dolnej časti. Na najvyššie miesto skalného stĺpu vedie 14 udržiavaných schodov v šírke 1.5 metra, ktoré sú vytesané do brala. Samostatný vrch je plochý, rastie tu baza, šípky a rôzne tŕnie. Medzi vrcholom a odstávajúcou skalou na severovýchodnej strane je časť múru vykladaného kameňmi a vidieť v ňom jedno okno. V priestoroch hradu sa často vykonávajú archeologické vykopávky, ktoré vykonáva zanietený Ebeczky. Najnovšie našli ďalšiu pivnicu vytesanú do brala, okrem toho džbán na vodu, misu, železný kotlík, na ktorom bola umiestnená puška. V čase, keď som tam bol, tak vo vnútri bašty bolo práve vykopané niečo, čo pripomínalo z tehál vybudovanú kryptu, hneď vedľa nej je trávou zarastená jama o ktorej tvrdia, že kedysi tam stála budova².

Veľmi zaujímavý nález sa však podaril Róze Jankovich, ktorá v rozborenom prastarom hrobe našla dokonale vyformovanú  malú ruku, potiahnutú čiernym emailom, a ktorá medzi ukazovákom a palcom držala prsteň zo zlata s modrým kameňom, na jeho stranách je niečo, čo vyzerá ako klinové písmo, jeho veľkosť bola primeraná spolu s malou pravou rukou ktorá tvorila strieborné púzdro³.

Tých údajov je samozrejme viac z okolia Hajnáčky a možno sa časom dostanem k pokračovaniu.

Autor: Vladimír Gondáš, zdroj : Maďarský štátny archív

Foto: 1 – Imre Karácson : A sztambuli mecsetek magyar vonatkozású kéziratai str. 80 rok vydania 1908

2 -  Turisták lapja číslo 3 z roku 1891 strany 163 – 168, 

3-Gömör és Kishont törvényesen egyesült vármegyének leirása: Hunfalvy János str. 17