Vitajte v Hodejove !

V úvode 19. storočia žil v obci Širkovce Michal Perjési, ktorý si na svoj chlebík zarábal ako holič. Táto samotná činnosť by ho nebola bývala uživila a ako to bolo v tých časoch bežným javom, okrem úpravy zovňajšku, poskytoval ránhojičskú pomoc svojim chudobným spoluobčanom. Mal svoje ambície a nechcel zostať len obyčajným holičom – felčiarom a príležitosť na zviditeľnenie prišla dňa 8.11.1834. Vyhľadal ho istý 32 ročný Štefan Kovács, poddaný baróna Ladislava Vécseyho. Tento už od detstva mal urologické potiaže, kvárili ho močové kamene. V rámci svojich finančných možností roky hľadal pomoc pri rôznych mastičkároch a odskúšal aj medicínske preparáty, ale vôbec mu to nepomohlo. Keď prišiel hľadať pomoc do Širkoviec, tak už šiesty deň nevedel vykonávať malú potrebu, mal veľmi veľké kŕče a bolesti. Michal Perjési ho dôkladne vyšetril a povypytoval na symptómy ochorenia. Jediným riešením sa javila byť okamžitá operácia. Bolesti Štefana Kovács museli byť naozaj veľké, lebo neváhal a súhlasil so zákrokom. Snáď nemusím ani pripomínať, že v tom čase sa o nejakom anestéziológovi ani nechyrovalo a v tom lepšom prípade mohol byť pacient utlmený len prípadnou ohnivou vodou. Ťažko povedať, čím urobil Michal Perjési prvý rez a možno to britva. Rez viedol na spodnej strane mieška, ktorý bol stvrdnutý ale ináč prirodzenej farby. Hneď po reze odtiaľ vytieklo približne dva deci tekutiny. Po reze cez miešok sa rukou dostal k ústiu močového mechúra, kde nahmatal močový kameň. Urobil druhý rez a prstami kameň vybral odtiaľ von. Pacientovi sa po tomto zákroku malo okamžite uľaviť a dokonca si žiadal kameň do ruky, aby ho mohol pobozkať. Podľa záznamu sa Štefanovi Kovácsovi mala rana na močovom mechúre zahojiť do piatich dní a rana na miešku za 16 dní. Michal Perjési mu ešte objednal z lekárni v Pešti rôzne preparáty, aby zlepšil rekonvalescenciu.

Michal Perjési potreboval reklamu, celé svoje počínanie spísal a zaslal na župné úrady do Rimavskej Soboty. Svoj podpis však upravil už nebol holičom – felčiarom, ale písal si titul lekár, chirurg širkovského okresu. Zároveň žiadal úrady, aby zvesť o jeho šikovnosti a úspešne realizovanom, náročnom chirurgickom zákroku postúpili kompetentným orgánom. Ochotný bol predložiť tiež močový kameň a piesok, ktorý opatroval. Odporúčal sa do pozornosti univerzity v Pešti, ako zručný lekár – chirurg.

Prikladal sa aj dobropis Štefana Kovácsa, ktorý overoval notár Ján Kövesdy a podľa župných úradov, tam boli podpísaní tiež štyria svedkovia – analfabeti.

Župné úrady celý spis odstúpili na miestodržiteľský úrad do Budína, kde sa vec prejednávala dňa 27.1.1835 na zasadnutí pod vedením grófa Bálinta Töröka. Spisový materiál preskúmali lekárske kapacity, Michal Lenhóssek a jeho kolegovia, profesori chirurgie Stáhly a Veleczky. Močový kameň skončil napokon ako exponát v múzeu patológie.

Záver, ktorý vydal profesor Dr. Tibor Győri bol nasledovný. Už od čias Hippokratesa vykonávali holiči (barbieri) nepretržite lithotómiu. Boli nimi aj úspešne realizované zákroky a preto je nezvyčajné, že sa Michal Perjési chválil jednou realizovanou stereotypnou operáciou.

Doslov : Tak ako vidíte, taký chirurgicko – urologický zákrok u holiča nie je ničím nezvyčajným, len sme o tom doposiaľ nevedeli, že prípadnú odbornú pomoc môžeme hľadať aj tam...

Zdroj : Orvosi Hetilap zo dňa 27.1.1907

Fotografia obce Širkovce je ilustračná.