Hodejovec
Územie patrilo k mohutnému hradnému majetku, ktoré sa šírilo tokom dolnej rieky Gortva. Začiatok vzniku sa uvádza 13 storočie. Územie sa získavalo dobývaním ešte počas panovania Arpáda. Pôda sa veľmi ťažko obrábala a tak isto sa veľmi ťažko choval aj dobytok. Obec je pomenovaná po slovanskom osobnom mene, ale toto meno nebolo neznáme ani Maďarom. Začiatkom 13. storočia sa dostávali do tejto obce Slovania. Meno obce poukazuje na hradné veľkopanstvo. Ako napr. Jesenské, Širkovce, Šimonovce, Drňa /mená majú význam v maďarčine/. Spomína sa aj Bizovo.
Prvá zmienka veľkopána je spomenutá v roku 1240 menom Tomaj Urkon, ktorý je proti šľachticovi menom Hontpázmány Velk , a jeho synovi Velk Šándorovi, ktorý chce získať majetok a územie aj Bizova. Majetok získava dcéra dedinského veľkostatkára meno dcéry sa neudáva, ale meno otca je Sebdeni Gál, ktorá je vdovou po Apci Benedekovi.
V tomto čase sa územie a zároveň majetok už veľmi rozširuje. Postavený je už aj kostol a sú dokumenty, ktoré poukazujú na zárobok farára už v roku 1332 a ktorý má ročný plat vo výške jednej marky. Desať percent z toho to zárobku však získava biskup z Esztergomu. Obec sa už značne rozširovala výrubmi stromov, stavaním domov a zabraním získanej pôdy po výrube stromov, tieto územia získavajú rodiny Sebdenovcov a rodina Bizóovcov, ktorý už začiatkom 15 storočia zakladajú dedinu Bizovo. Teda Bizovo a Sebden sa udávajú ako dva samostatné osídlenia, a obidva osídlenia sa už spomínajú v roku 1466. Osada Sebden dnes leží v doline Antal, ktorá je zemepisne položená južne od hraničnej čiary obce Keregede. Vznik obce Keregede prechádza rôznymi zmenami a užívalo sa viacero formuliek. Nazývala sa len jednoducho Gede a písali Keregede, Erekgede, Kerekgede, Kerek Guede. Obec sa podľa udania dát zakladala na prelome 12. storočia na kráľovskom území pod „ dozorom „ hradného pána, ktorý sa o majetok aj staral. Prvé písomnosti spomínajú vznik ešte pred príchodom Tatárov. Tieto dokumenty môžeme získať z písomností z roku 1246 /Szilakszo/. V roku 1246 Bela IV – kráľ zoberie majetok od pôvodného majiteľa Simona - vlastne od jeho syna Fulkusa, ktorý bol hradným pánom Fiľakova a ktorý mal obrovské majetky nielen v Gemeri, ale aj v Novohrade. V Gemeri mal „podchytené„ aj územie Šimonoviec. Po tatárskom vpáde, ako nejaká beštia panoval vo fiľakovskom hrade a oberal o majetok či už chudobnejších a tak isto aj bohatých. Celé územie držal v nebezpečenstve a v neistote. Kráľ mu viackrát udelil milosť aj keď vraj na svojom hrade razil a vyrábal falošné peniaze... A keď sa toto celé už „ prevalilo“ tak hradný pán bol popravený sťatím hlavy. Takýmto spôsobom sa dostal jeho majetok späť k majetku kráľovskému. V majetku je spomenuté meno Szénákszó. Tento majetok však kráľ prepustil, alebo podaroval prvému majstrovi /ktorý koštoval kráľovské vína/, a volali ho Pók Móricz a hranice uviedol do dokumentov ... terra Lamperti nomine Gede. Z tohto dokumentu sa dozvedáme že Kerekgede sa dostáva do „rúk“ pána malohontu Hontápzmány nembéli Lamperta, ktorý podľa jedného keltského dokumentu z 19. marca 1249 je kráľovým človekom. Z jeho rodiny potom neskoršie vzniká šľachtický rod Ozsgányi Bakos. Že bol veľmi bohatým človekom sa dozvieme už aj z nižšie uvedeného: keď hrad Hajnáčka nevie dostavať brat Almágyi Batha comes-menom Márk, ktorý sa odvolával na vlastnú chudobu, tak kráľ požaduje dostavať hrad od Detreho syna Mikóho, ktorý je predchodcom Ballasáka a Csákányiovcov ale ani on nevie dať hradu opevnenie, takže v tomto mu pomôže je svokor ktorého meno sa udáva ako Kerekgedén veľkostatkár pán Hontu Lampert. Teda Lampert bol svokrom Mikóho. Keregkede v osemdesiatych rokoch 13-teho storočia malo len malé hraničné územie, nakoľko obec obkolesovali hory. V rokoch 1290 – 1300 sa stalo jedna udalosť. Totižto zemania z obce Bašta sa veľmi povadili s rodinou Makoovcov a jedného dňa vtrhli z Bašty do kúrie Makoovcov v Kerekgede. Išlo o pánov Mako Pál, Mako Bálint a Mako Ján, vtrhli do kúrií a zbraňami Jána Makoho zabili na jeho vlastnom území a jeho bratia Bálint a Pál Makoovci na súdnom pojednávaní udávajú veľkú stratu v hodnote 100 mariek. V 14. storočí Keregkede sa dostáva do zálohy, panstvu Ráttót nembély Kaplai, ktorý riadi svoj majetok a poddanstvo zo svojho hradu Širkovce. Takto sa Keregkede dostalo k veľkopanstu hradnému, ktoré je už rozvinuté a vedené v dokumentoch 14. storočia. Presné hraničné územie bolo zemepisne podchytené až začiatkom 15.storočia. Koncom 15. storočia už obec má veľký rozvoj. Vznikali obce Blhovce-Balogfala, Egyházasbást–Nová Bašta , Gortvakisfalud-Gortva. V tom čase sú na území už husiti, ktorý šíria strach a obavu. V roku 1572 sa získané uvedené územia dostávajú pod panstvo Kubínyiovcov Koncom 16. storočia pani Lorantffy Zsigmondné predáva územia viacerým zemepánom. V roku 1602 Anna Feledy a Zsigmond Lorantffy majú súdne pojednávania s Kubínyiovcami, nakoľko chcú zadarmo majetky Kubínyiovcov. Kráľ Matej dáva za pravdu Kubínyiovcom. Spor o majetky vyhrávajú Kubínyiovci. V 17. storočí územie dostáva Vécsenyi Sándor jedná sa o územie Kerekgede aj s majetkami obce Hajnáčka, tento veľmi zdiera ľudí a je veľmi zlou osobou, ľudia musia robiť aj na sviatky. V tomto mu pomáhajú aj žoldnieri, ktorý vyberajú peniaze od poddaných a ničia všetko okolo seba. Ľudia z územia odchádzajú preč a rukujú do vojska Betlena Gábora, Bocskayho a Rákócziho. Kostol v obci Kerekgede sa stavia 1737, ktorý dal postaviť Vécsényi. Škola vybudovaná nie je, deti chodia do Hodejova. V roku 1760 však Kerekgede sa znovu začína zaľudňovať.
Perličky:
- V krypte pod oltárom rímskokatolíckeho kostola je pochovaný barón Vécsey zo svojou rodinou, on dal aj kostol postaviť v roku 1737.
- Ako kaplán v kostole pôsobil napr. aj terajší Mons. Eduard Kojnok, sídelný. biskup Rožňavskej diecézy a to v rokoch 1961 – 1964.
- Zvon do zvonice bol donesený z pahorku svätý Anton v roku 1927.
- Pomník padlým sovietskym vojakom bol odhalený 19.8.1945 a v marci roku 1946, boli uložené pozostatky vojakov exhumované a prenesené na vojenský cintorín do Zvolena.
- V marci roku 1947 bolo z obce vysťahovaných 29 rodín maďarskej národnosti, miesto nich prišli slovenské rodiny z Maďarska.
- Prvý telefón v obci bol zapojený v roku 1955.
- V roku 1956 založené JRD s 22 členmi.
- 15.11.1961 prišiel prvýkrát ako dopravný spoj do obce autobus.
- 28.10.1962 slávnostné otvorenie kultúrneho domu.
- Do roku 1968 vlastnilo v obci 5 občanov osobné motorové vozidlo.
- Budova školy bola postavená v roku 1906 pôvodne ako rímskokatolícka, prvý učiteľ Polyky Gyula vyučovanie v maďarskom jazyku.
- Od roku 1945 Štátna ľudová škola s vyučovacím jazykom slovenským, učitelia 1. stup. J. Kostúr, 2. stup. E. Nosáľová.
- 20.11.1959 v ranných hodinách vypukol v škole požiar, škoda vyčíslená na 8.000,- Kčs.
- V roku 1959 bola v škole epidémia ovčích kiahní.
- V roku 1962 založená protipožiarna ochrana a taktiež otvorená knižnica v priestoroch školy.
- V roku 1967 zriadený útulok pre deti pracujúcich žien v JRD prevádzka v letných mesiacoch s najatou pestúnkou K. Kankuľovou z obce Kráľ.
- V roku 1969 mal Miestny národný výbor na sociálnu výpomoc fond vo výške 2.000,-Kčs.
- 1.1.1971 sa zlúčilo JRD Hodejovec s JRD Gortva.
