Danteho peklo v Rimavskej Sobote
V dnešných časoch úplne bežná vec, ale v podstate všetko raz bolo novinkou.
Návštevník, ktorý začiatkom jesene roku 1892 zavítal na tržnicu v Rimavskej Sobote, videl priamo pred sebou ako keby sa za pomoci čarovného prútika objavila časť pekla z Danteho Božskej komédie. Bolo to síce troška menších rozmerov keď v troch veľkých železných kotloch sa varili nie duše ľudí ale asfalt. Hlavný pokladník župy Jozef Dapsy si totiž dával vyasfaltovať miestnosti v dome ako aj celý dvor. Dechtové výpary, ktoré sa šírili z kotlov, mali v tomto období cholery celkom príjemné dopady na veľké húfy zvedavcov, ktorí pozorne sledovali variaci sa asfalt v kotloch. Hriala ich aj skutočnosť, že na konci 19. storočia urobilo mesto Rimavská Sobota malý krok dopredu k veľkým uhorským mestám. Dočkali sa asfaltu, síce bude viditeľný len na dvore, ale už tu bude. Mesto tak trocha nadobudne odtieň veľkomiest...
Gömör – Kishont zo dňa 6.10.1892
Knižnica GMM v Rimavskej Sobote
Fotografia je ilustračná
