Bitka v Tisovci
Nuž, stávajú sa rôzne prípady, tentoraz ide o bitku v Tisovci, ktorá sa udiala v miestnom hostinci a písala o nej aj Budapeštianska tlač, ako o senzačnej udalosti. Celý príbeh sa odohral nad ránom dňa 1.8.1892, keď v miestnosti veľkého hostinca pri troch stoloch, sa poctivo obracali poháriky so šťavou krstenou miestnymi vrchmi.
Pri jednom stole sedeli maďarskí železničiari, a to rušňovodič, strojník, sprievodca a ostatní zamestnanci železníc a zabávali sa. Pri druhom stole popíjali Tisovčania, Slováci, v spoločnosti Ivana Daxnera. Pri treťom stole sedel miestny žandársky poddôstojník Vasváry. Zabávajúci sa železničiari, ktorých nápoje rozohriali, začali spievať maďarské pesničky, a keďže spievali pekne, tak sa ich spev očividne páčil aj slovenskej spoločnosti. Ivan Daxner na chvíľu zanechal svoj stôl, priateľov a prešiel k zamestnancom železníc, kde sa zaujímal o pár maďarských pesničiek, ktoré si pamätal. Rozjarená spoločnosť mu jeho žiadosť splnila a hneď aj pesničky zaspievala.
Na to sa však postavil od susedného stola žandár Vasváry, ktorému bol Ivan Daxner tŕňom v oku a položil otázku, že čo tam hľadá ten „pansláv“. Na toto on okamžite reagoval a žandára okamžite patrične naučil poriadku. Ten sa však rozčúlil a počastoval Daxnera nevyberanými nadávkami, čo si však on nenechal páčiť a ako nadporučík domobrany v zálohe strelil jednu mohutnú facku žandárovi na zátylok. Vtedy sa začal spoločný boj maďarských železničiarov a Slovákov z Tisovca proti miestnemu žandárovi, pretože ten vytasil šabľu a zasiahol Daxnera do ucha a trafil ho aj plochou stranou šable. Potom sa začal s ňou oháňať na všetky strany a rúbal okolo seba. Na pomoc Daxnerovi utekali obidve strany, ale žandára nevedeli odzbrojiť. Nakoniec sa podarilo bitkárov od seba rozdeliť a žandára odzbrojiť. Zranení boli odoslaní domov. Vo veci vedie vyšetrovanie nadporučík Štefan Edvi zo žandárskeho veliteľstva z Rimavskej Soboty a v rámci objasnenia skutku odcestoval do Tisovca.
Tak, ako je aj z príspevku jasné, medzi obyčajnými ľuďmi neboli žiadne národnostné trenice a vyvolával ich v tomto prípade orgán štátnej správy. Odzbrojenie žandára nebolo každodennou udalosťou ako ani to, že osadenstvo miestneho hostinca voči jeho nemiestnemu správaniu svorne povstalo. Asi aj preto písala Uhorská tlač o senzácii z Tisovca. Ktovie, ako dopadlo vyšetrovanie tohto prípadu, ale žandára asi určite nepochválili…
Autor: Vladimír Gondáš
Zdroj: Pesti Hírlap zo 4. augusta 1892
Foto: Hostinec v Tisovci, kde sa bitka udiala.
