Beštia v Rimavskej Sobote
Nad ránom dňa 24.10.1891 sa v nemocnici v Rimavskej Sobote rozliehal plač malého dievčatka. Bolo to znamenie toho, že svetlo sveta uzrel novorodenec a pôrod prebehol bez komplikácií. Spravidla takáto správa prináša šťastné chvíle pre rodičku, čo však v tomto prípade neplatilo. Cez bránu nemocnice odchádzala mladá žena, ktorá si nesie svoju zavinutú dcéru, ale necíti radosť. Jej krok je ťažký, váhavý a premýšľa, ako sa toho batôžka zbaviť, čo jej prináša toľké utrpenie. Jej kroky vedú na železničnú stanicu, ide domov. Zanedlho sa do Rimavskej Soboty vráti a svoj vražedný plán uskutoční práve v našom meste.
V polovici mesiaca november roku 1891 obchádzal v Rimavskej Sobote svoj mlyn pri Zelenom strome mlynár Ján Szeverényi. Na hladine vodného toku neďaleko mlynského kolesa uvidel vo vzdialenosti 40 krokov nejaké skrútené kĺbko plátna. Vylovil ho a na tvári sa mu zračilo zdesenie, následne sa rozbehol na žandársku stanicu. Privolaní žandári vybrali z uzlíka mŕtvolku malého novorodenca a telíčko od nich prebrali lekári. Pitva preukázala, že išlo o zdravé, riadne vyvinuté dievčatko, ktoré zomrelo následkom utopenia. V jeho orgánoch ako aj v obsahu žalúdka je zaznamenaná zvýšená koncentrácia síry a fosforu. Výsledky pitevnej správy sa dostávajú von aj medzi obyvateľstvo mesta. Beštiálny čin nenecháva nikoho ľahostajným a rozbieha sa pátranie po vrahovi novorodenca. Pitevná správa dáva slušný záchytný bod pre žandárov. Darí sa im pomerne presne ohraničiť predpokladaný dátum pôrodu s tým, že dieťa bolo odborne ošetrené a z najväčšou pravdepodobnosťou, sa narodilo v nemocnici. Žandári začínajú obchádzať ženy, ktoré porodili v nemocnici. Najprv sa zamerali na obyvateľky mesta a keďže neboli úspešní, tak rozširovali okruh okolitých obcí.
Trvalo to určitú chvíľu pokiaľ sa dostali k Julianne Gordianovej, obyvateľke Muránskej Zdychavy. Táto robila slúžku u gazdu Pavla Koreňa a k nemu sa aj vrátila s novorodencom. Vyzdvihla si zameškanú mzdu vo výške dvoch forintov a oznámila gazdovi, že dcéru ide odniesť do Muráňa a potom sa vráti späť do služby. Vrátila sa späť bez dcéry a keď potom uvidela žandárov, tak sa zlomila a popísala svoj ohavný čin. Už keď odchádzala z pôrodnice, tak bola rozhodnutá svoje dieťa zniesť zo sveta, len nevedela, že akým spôsobom. Bola slobodnou matkou a jej uplatnenie v ďalšom živote by bolo podľa nej obtiažne. Do Muráňa k svojej sestre nešla ale odcestovala do Hnúšte a odtiaľ do Rimavskej Soboty, stalo sa tak dňa 9.11.1891. Celý deň sa bezcieľne túlala ulicami mesta a rozmýšľala, čo by mala urobiť. Kúpila si krabičku zápaliek a zoškriabala im hlavičky. Tieto následne rozpustila vo vode a dala vypiť svojej dcérke. Dieťa odmietalo vypiť tento nápoj, tak ho doňho násilne naliala. Jej malá dcéra zvracala, postupne sa prejavili známky otravy, ale stále neumierala, len zoslabla. Julianna Gordianová sa napokon dostala k Rimave a tam ju napadlo, že dievčatko utopí. Z diaľky počula klapot mlynského kolesa a tak šla popri prúde rieky ďalej. Keď uvidela mlyn už bola rozhodnutá a chcela mať úplnú istotu, že si dieťa zabije. Obávala sa, že sa nemusí utopiť a niekto ho môže zachrániť. Mlynské koleso jej túto istotu dávalo, pokiaľ sa jej dcéra nejakým zázrakom vo vode neutopí, tak ju lopatky kolesa rozdrvia. Neváhala ani chvíľu, prešla ešte pár krokov a dieťa hodila do prúdu vody.
Dňa 27.6.1892 sa Julianna Gordianová postavila pred súd v Rimavskej Sobote. Svoju pôvodnú výpoveď, kde celý čin popísala odvolala. Tvrdila, že bola v takom psychickom rozpoložení, že nedokázala ovládať svoje konanie. Následkom toho ju súd nesúdil za úkladnú vraždu ale zohľadnil poľahčujúce okolnosti. Bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov a stratu občianskych práv na 10 rokov. Výška trestu sa jej zdala byť vysoká a tak sa odvolala, urobil tak aj kráľovský prokurátor, ktorému sa zdal trest príliš nízky.
Pokračovanie prípadu som nenašiel, ale je vysoká pravdepodobnosť, že odvolací súd, tento rozsudok potvrdil.
Na fotografii je mlyn v Rimavskej Sobote
