Vitajte v Hodejove !

Ako sa blížil stred 19. storočia, tak do očí verejnosti začala biť skutočnosť, že na hornom úseku údolia Rimavy, sa markantne znížila pôrodnosť. Darmo sa konali sobáše tak isto ako aj predtým, nepribúdali však do nových domácností žiadny potomkovia. Ľudia o tejto veci mlčali a na svetlo sveta vychádzali len útržky informácií. Aj preto nik nerozprával, lebo každý jeden z nich mal blízku rodinu, ktorej sa to dotýkalo a nik nechcel dopustiť, aby tam dopadla trestajúca ruka zákona. Bolo verejným tajomstvom a vedeli to aj všetky dotknuté devy v okolí, že vo Veľkých Teriakovciach žije bylinkárka – felčiarka, ktorá za primeraný oldomáš, vie namiešať nápoj, ktorý dokáže vyvolať prerušenie tehotenstva a teda potrat. Údajne sa táto bylinkárka aj rada zúčastňovala takéhoto poslania a podľa šepkania ľudí, mala svoj otravný nápoj namiešať z lúčavky (kyselina dusičná), borievky neratovej (Juniperus Sabina L) a z arzénu. Tieto reči sa dostali do uší aj k miestnemu kňazovi a on bylinkárke dohováral, aby takéto veci nerobila. Tento dohovor však nepadol na úrodnú pôdu a bylinkárka svoju činnosť kvôli zisku, vykonávala naďalej. Stal sa však prípad, že vo Vrbovciach náhle zomrela mladá nevesta. Vysvitlo, že tri dni pred smrťou si táto deva kupovala u miestneho krčmára jednu pintu pálenky (1,6 litra) a požičala si od neho aj päť forintov. Našli sa tiež svedkovia, ktorý ju videli ako sa potajomky stretla s bylinkárkou. Tieto informácie sa dostali ku kňazovi a on niekedy v roku 1853 neváhal a oslovil vrchnosť, pričom zároveň podal aj trestné oznámenie na bylinkárku. Vykonala sa v jej príbytku domová prehliadka, našli sa len dve podozrivo vyzerajúce fľaštičky a zbierka sušených byliniek. Predvedená bola do sídla okresu v Rimavskom Brezove. Keďže vrchnosť nemala rukolapné dôkazy, tak padlo rozhodnutie o exhumácii dvojtýždňového hrobu vo Vrbovciach. Počas pitvy sa nezistilo prerušenie tehotenstva a nepodarilo sa ani stanoviť príčinu úmrtia. Vtedy zomrela aj matka tej, na ktorej sa pitva realizovala. Počas ďalšieho skúmania vyšli najavo skutočnosti, že pomaly v celej doline niet domu, kde by nebola obeť na životoch, že tam šarapatí zimnica, ktorá si v hojnej miere vyberala svoje obete. Vrchnosť si nechcela priznať, že vo vzťahu k bylinkárke pochybila a obvinila ľudí, že len v nepatrnej miere vyhľadávajú odbornú lekársku pomoc a zverujú sa radšej do rúk pochybných šarlatánov. Pri tejto príležitosti zverejnili aj recept, ktorý sa praktizoval v údolí Rimavy na liečbu horúčky a takto sa demonštrovalo, na aké povery dotknutý ľud verí.

Vo svojej podstate je recept veľmi jednoduchý a dá sa hravo realizovať aj dnes. Treba vonku pohľadať voľne pohodenú lebku koňa a túto variť presne tri hodiny, ale v takom hrnci, ktorý bol nebadane potiahnutý na túto príležitosť od susedov. Vývar treba odniesť na najbližšiu križovatku, tam ho vyliať a následne hrniec hodiť čo najsilnejšie o zem. Behom sa vrátiť domov, ale nesmie sa ani raz človek obzrieť späť. Napokon sa zoberie lebka koňa a odnesie sa do cintorína, kde ju treba umiestniť na najčerstvejší vykopaný hrob. V konečnom dôsledku je po teplote a všetkých vírusoch...

Zdroj : Budapesti Hírlap zo dňa 26.1.1854