1.svetová vojna – krátke príbehy z Rimavskej Soboty
Bola to ťažká doba, v ktorej si ľudia museli dávať pozor na svoj jazyk. Hľadali sa agenti pracujúci pre nepriateľské mocnosti a zrazu na Ministerstvo spravodlivosti v Budapešti prišiel anonymný list z Rimavskej Soboty. V liste bolo uvedené, že miestna obyvateľka Zuzana Nagyová, sa spolčuje s podozrivými osobami srbského pôvodu. Plánujú do povetria vyhodiť Budínsky hrad a už sa boli v Budapešti pozrieť na jeho polohu. Rakúsko – Uhorská kontrašpionáž podnikla okamžité kroky a žandári sa činili tiež. Výsledkom vyšetrovania bolo zistenie, že obvinenie je falošné a Zuzana Nagyová nemala ani potuchy o tom, že čo sa okolo nej deje. Žandári sa zamerali na objasnenie totožnosti anonymného pisateľa a boli úspešní. Zuzana Nagyová sa živila ako predavačka cukríkov v Rimavskej Sobote a autorom anonymu bol Šimon Steiner, tiež predavač cukríkov. Týmto spôsobom chcel zlikvidovať svoju priamu konkurentku v podnikaní. Prebehlo súdne pojednávanie, ktoré rozhodlo, že Simon Steiner najbližší polrok cukríky predávať určite nebude, ale toto obdobie strávi v miestnej väznici.
Vojna prinášala aj rôzne obmedzenia pre obyvateľov. Jedným z nich bolo nariadenie podžupana, ktoré s platnosťou od 27.11.1916 zakazovalo na území mesta vo všetkých kaviarňach, reštauráciách, hostincoch, vývarovniach a mliekárňach v čase od 14.00 hod. do 20.00 hod., predávať jedlá alebo nápoje, ktoré obsahovali mlieko. Týmto nariadením sa predpokladala denná úspora mlieka v objeme 300 litrov, ktoré mohli byť použité pre verejné zásobovanie. Porušenie nariadenia bude veľmi prísne potrestané.
Nedostatok mlieka spôsoboval skutočnosť, že sa k obyvateľom dostávalo mlieko veľmi pochybnej kvality. Veliteľ žandárskej stanicu v záujme verejného zdravia nariadil vykonanie razie u dodávateľov mlieka v Rimavskej Sobote. Zaistené vzorky boli zaslané na rozbor do laboratória v Košiciach. Výsledky testov preukázali, že drvivá väčšina zo vzoriek vykazovala veľmi silné riedenie mlieka vodou. Proti špekulantom, ktorí takto podvádzali obyvateľov mesta, sa začalo konanie a vo viacerých prípadoch budú niesť veľmi citeľné postihy.
Čím dlhšie vojna trvala, tak tým viac armáda pociťovala nedostatok farebných kovov, ktoré boli veľmi potrebné pre zbrojný priemyslu. Obyvatelia mesta Rimavská Sobota sa už od začiatku októbra roku 1917 prizerali, ako okolo rímsko – katolíckeho kostola rastie lešenie. Vyše štyroch týždňov ho stavali vojaci, aby sa dostali k novým medeným plechom, ktorými bola nie tak dávno pokrytá veža kostola. Medený plech sa zabavil na vojenské účely a na strechu kostola sa dá pozinkovaný plech. Tento istý osud čaká aj kostol reformovanej cirkvi...
Fotografia je ilustračná
Gömör – Kishont zo dňa 16.1.1916
Gömör – Kishont zo dňa 21.11.1916
Gömör – Kishont zo dňa 13.5.1917
Gömör – Kishont zo dňa 18.11.1917
