Vitajte v Hodejove !

Prachom zapadnutý projekt akademického maliara Janka Alexyho

V roku 1948 na popud Riaditeľstva štátnych kúpeľov v Sliači vznikla myšlienka, postaviť reprezentačný pomník na sliačskom cintoríne pre padlých rumunských vojakov. Hlavným dôvodom bola skutočnosť, že sa na pozemkoch, ktoré patrili miestnym kúpeľom, ako aj v ich blízkom okolí našlo mnoho roztrúsených hrobov rumunských vojakov, ktorí tu padli počas oslobodzovacích bojov druhej svetovej vojny. Riaditeľstvo kúpeľov nechalo tieto hroby exhumovať a uložilo ich telesné pozostatky do sliačskeho cintorína. Počas sezóny navštevuje kúpele množstvo hostí a hodnostárov z Rumunska a tak by si chceli uctiť pamiatku na týchto padlých vojakov.

Myšlienka sa ujala na Národohospodárskej župe stredoslovenskej so sídlom vo Zvolene a vznikol prípravný výbor pre postavenie takéhoto pomníka. Vo výbore mali miesto zástupcovia štátnych kúpeľov, ONV vo Zvolene, MNV Rybáre (Dnes mestská časť v Sliači), ako aj rôzni odborní poradcovia. Na zasadnutí výboru sa konštatovalo, že otázka postavenia podobného pomníka,nie je ešte v celom okrese vyriešená a preto by bolo vhodné postaviť na Sliači tento pomník na širšom základe. Bude určený pre celé stredné Slovensko, pričom sa neumiestni na miestnom cintoríne ale na vyvýšenom mieste v blízkosti Sliača. Pomník bude viditeľný už z ďaleka z Hronského údolia, ako od Zvolena, tak aj z Banskej Bystrice. S ohľadom na širší význam pomníka, dal prípravný výbor vypracovať jeho návrh, pre akademického maliara Janka Alexyho a staviteľa Vejrocha. Model bol vyhotovený a náklady na jeho výstavbu boli vyčíslené na 535.000 korún. Prípravný výbor v tom čase už disponoval čiastkou vo výške 200.000 korún a zvyšok chcel riešiť úpismi s okresmi stredného Slovenska. Stalo by sa tak v dvoch etapách dva roky za sebou, pričom v prvej etape by sa upísalo 175.000 korún a v druhej etape 160.000 korún.

Rumunské veľvyslanectvo v Prahe bolo o celom projekte vyrozumené a súhlasilo s ním. Žiadali však čiastočne prepracovať projekt v tom zmysle, aby na pomníku neboli umiestnené detvianske kríže, ale miesto nich znaky súčasného Rumunska a Československa, symbolizujúce priateľstvo týchto národov

Vedenie Národohospodárskej župy stredoslovenskej vo Zvolene rozposlalo obežníky všetkým svojim okresom, kde bola výzva, aby prispeli na výstavbu pomníka. Taktiež mali jednotlivé okresy oznámiť približný počet padlých rumunských vojakov na ich území, čo bude následne zvečnené na pomníku.

Keďže nebolo možné skoncentrovať spoločný hrob pre našich osloboditeľov, symbolický pomník bude patriť rumunským vojakom padlým na celom území stredného Slovenska. Na umelecky stvárnenom pomníku budú nápisy v reči slovenskej a rumunskej a výrazne prispeje k utuženiu priateľských vzťahov medzi našimi národmi.

Ako je už dnes dostatočne známe, tento pomník pri Sliači napokon z mne neznámych dôvodov postavený nebol. V roku 1956 bol odhalený, ale už úplne iný pomník rumunskej armáde a jej padlým vojakom vo Zvolene.

Nikde som nezaznamenal ani najmenšiu zmienku o tom, že monumentálne dielo vypracované Jankom Alexym vôbec jestvovalo a malo stáť pri Sliači, proste celý príbeh zapadol prachom zabudnutia...

Zdroj : Štátny archív v Rimavskej Sobote – fond OSK Feledince rok 1948 krabica 59.