Vitajte v Hodejove !

Prichádzali Vianoce roku 1944 a Rimavská Sobota už bola oslobodená. Netýkalo sa to však ešte celého okolia. Gemerské hory sa otriasali tupými výbuchmi a dunenie kanónov sa rozliehalo po údoliach. Víťazný nástup vojsk maršála Malinovského otriasol sebavedomím nemeckých vojakov a v tyle ich ešte znervózňovali svojimi akciami partizáni. Na evanjelickej fare v Budikovanoch, kde mal svoju domácnosť farár, konsenior Karol Sutoris, bol ubytovaný veliteľ nemeckých vojsk v tomto úseku generál Klaft. Všade na okolí boli umiestnené tabule s nápismi Achtung ! a Partisangefahr ! Bolo to upozornenie pre nemeckých vojakov, aby chodili v skupinách a s odistenými zbraňami, lebo tu číhajú partizáni. Generál Klaft bol podráždený. Partizáni sa objavili v Hostišovciach, kde prepadli maďarskú tlupu, ktorá ničila majetok učiteľa Siváka. Stodola už horela a partizáni na nich udreli vo chvíli, keď si stadiaľ odnášali jeho jedinú kravu s teliatkom. V prestrelke jeden z maďarov padol a desiati boli zajatí. Partizáni sa činili ďalej a do vzduchu vyletel most na ceste Hrušovo – Ostrany. Pri Hostišovciach rozstrieľali nemecký povoz, pričom troch nemcov ťažko zranili. Na ceste Rybník – Budikovany podmínovali most, ktorý vyhodili do vzduchu v čase, keď tadiaľ prechádzalo vojenské nákladné auto. Zabití boli dvaja nemeckí vojaci a niekoľkí utrpeli zranenie. Na ceste Lukovištia – Ostrany prepadli obrnený pásový transportér, ktorý podpálili a zabili troch nemeckých a troch maďarských dôstojníkov. Po všetkých stranách ciest partizáni prerezávali telefónne vedenie a napokon vyhodili do povetria most v Budikovanoch, samotnému generálovi Klaftovi priamo pod nosom. Generál Klaft tušil, že dôležitú úlohu v odboji zohráva aj miestne obyvateľstvo a tak dal vyhotoviť súpis všetkých mužov, aby zistil, že kto z nich chýba v domácnostiach. Konsenior Karol Sutoris cítil, že je zle, lebo jeho syn Ivan bol v štábe partizánskej skupiny. K partizánom preto poslal s upozornením svoju dcéru Oľgu. Generál Klaft sa napokon nedozvedel nič, zradcovia v Gemeri neboli. Generál Klaft viedol často rozhovory s konseniorom Sutorisom a keďže aspoň cez Vianoce chcel mať pokoj od bojovej vravy, tak sa spýtal domáceho pána, že ako by vedel doručiť partizánom správu o prímerí. Pýtal sa toho pravého, Karol Sutoris stál v čele miestneho odboja, keď bol predsedom ilegálneho národného výboru. On dodával partizánom správy, veď vo svojom dome nedobrovoľne hostil nemeckého generála a mával prehľad o presune nemeckých vojsk. Poradil generálovi, aby dal v okolitých obciach vyvesiť výzvu partizánom a oni sa k nej už isto dostanú. Partizáni nemuseli výzvu hľadať, jeden jej exemplár niesla dcéra Oľga spolu aj s Vianočným prianím priamo do štábu partizánskej skupiny „Stalin“ do rúk jej veliteľa kapitána Evžena Nováka. Vianočné sviatky zachytili partizánsku skupinu v Kyjaticiach. Bola to malá dedinka čítajúca len 16 domov, tam bol pre nich prestretý štedrovečerný stôl. Tri druhy mäsa im pripravili domáce ženy a napiekli aj vianočku. Partizánom tam pomáhal celý okolitý kraj.Vianoce boli zase sviatkom a partizánom sa vyplácal aj meškajúci žold. Veliteľ im povolil výnimočne zapiť hostinu aj ostrejším nápojom a príhovor mal starý Victoris z Jelšavy, najstarší člen partizánskej skupiny. Na Štefana už partizáni neboli v Kyjaticiach a v Lipovci ako aj Ostranoch opäť umierali nemeckí vojaci. Generál Klaft nadával na kapitána Nováka, že nedodržal prímerie. Konsenior Sutoris len taktne poznamenal, že dohoda pokiaľ on vie, sa týkala len úseku od Teplého Vrchu po Rybník a napokon mu generál dal mlčky za pravdu.
Toto jedinečné prímerie medzi nemeckým generálom a slovenskými partizánmi aj keď nebolo uzavreté formálne, tak naozaj platilo...

Doslov : Partizánska skupina „Stalin“ patrila do partizánskej brigády mjr. Kozlova. Denníky skupiny sú zachované vo VHÚ v Bratislave, tak sa k nim raz snáď dostanem...

Foto : Partizánska skupina „Stalin“ zľava – veliteľ kapitán Evžen Novák, politický komisár Oskar Topol, náčelník štábu Ivan Dorošenko a sovietsky partizán Ivan Mandrik.

Zdroje :
Partyzán z 8.3.1946
Pravda z 19.8.1945