Základná škola v Hodejove
V 50 rokoch 20 storočia prestala stará budova školy postačovať na výučbu z kapacitných dôvodov. Výučovanie prebiehalo na dve zmeny doobeda a aj poobede. Svoju úlohu pravdepodobne zohrávalo aj fungovanie päťročnej strednej školy ako aj dvojročná učňovská škola poľnohospodárskeho zamerania, ktoré pravdepodobne mali tiež svoj domov v priestoroch starej školy. Na jeseň roku 1960 sa položili základy novej školy. O rok neskôr bola škola len z polovice hotová, čo s neľúbosťou pozorovali rodičia školopovinných detí. Nuž mali na to svoje dôvody, vyučovania na dve zmeny spôsobovali komplikácie v rodinách.
Bolo podozrenie, že okrem sklzu vo výstavbe zo staveniska začína miznúť aj stavebný materiál a bol tiež vystavený zlým poveternostným podmienkam. Ľudia začali strážiť tieto priestory a množili sa sťažnosti na Miestny národný výbor, aby urgoval výstavbu budovy. Tajomník MNV Jozef Krnáč po týchto sťažnostiach privolal kontrolu z nadriadených orgánov.
Medzitým sa však rozbehla aktivita miestnych obyvateľov združených hlavne v organizácii Zväzu žien, ku ktorým sa pridali dedinskí remeselníci. Požadovali, aby mohli na stavbe brigádnicky (zdarma) vo voľnom čase pracovať a urýchlil by sa tak proces výstavby školy. K tejto aktivite hodejovčanov sa pripojili aj rodičia detí z Gemerčeka, Blhoviec, Konrádoviec a Čierneho Potoka.
Kompetentné orgány po vykonanej kontrole udelili súhlas s brigádami a stavba sa naplno rozbehla.
Zväz žien v Hodejove viedla Etela Miklovičová, z organizovaním brigád jej pomáhali Mária Ďuricová, Júlia Górászová, Jolana Gyurgyíková a Alžbeta Ternóczka, ktorá na brigády dokonca chodievala s dvomi malými dcérami, lebo ich nemala kde nechať. Pri chlapoch boli hlavnými organizátormi Jozef Tóth st., Jozef Tóth ml. a Ondrej Chovan. Počet brigádnikov sa pohyboval od 10 do 25 a maximom bolo 29 ľudí.
Miešala sa malta, ťahali sa steny, ženy sa pomaly púšťali do umývania okien, či chodieb a deti nosili tehly, netušiac, že tam strávia pár rokov života pri učení. Bolo jedno či vonku pršalo, alebo padal sneh, dni plynuli a keď prešiel jeden rok, nová budova školy otvorila svoje brány.
