Vitajte v Hodejove !

Na začiatku 19. Storočia nebolo údajne v celej Gemerskej župe, strašnejšieho okresu, ako toho Širkovského. Veľké množstvo vrchov a hustých lesov, poskytovalo dostatočnú ochranu rôznym pochybným živlom, ktorí tu mali vybudované skrýše na odľahlých miestach. Tuná sa skrývali aj utečenci z okolitých žúp a to Novohradskej, Boršodskej a Hevešskej, ktorí sa tam previnili voči zákonu. Počas dosť dlhého obdobia neprešiel týmto územím skoro žiaden pocestný, či už pešo alebo na koni tak, aby ho neolúpili. V Hodejove vo svojom kaštieli býval Jozef Kubínyi a postavil ho pod úbočím na odľahlom mieste. Býval tam v tom čase na polosamote s manželkou Kristínou rod. Szerdahelyi a v manželstve sa im narodili dve dcéry Otília a Ludovika. Tesne po narodení Ludoviky v roku 1803 vo veku 24 rokov Kristína zomiera (Jej hrob u nás som našiel). Jozef zostal vdovcom a vychovával dcéry sám, síce k dispozícii mal početné služobníctvo vrátane domácej, či kuchára. V tom búrlivom, nepokojnom období, bol vymenovaný za hlavného slúžneho sudcu v Širkovskom okrese, vzdelanie na to mal. O jeho práci nevieme vôbec nič, ale isté bolo, že si získal nepriateľov a mračná nad jeho hlavou sa začali sťahovať. Dňa 8.12.1813 sa do Hodejova začali trúsiť divní ľudia v podvečerných hodinách. Zraz mali na začiatku dediny a keď už boli ôsmi, tak prepadli krajný dom, kde bývala chudobná rodina Talpašovcov. Domácich prinútili dať im v tej zime prístrešie a taktiež im museli navariť večeru, ktorú zapili vínom. Potom, ako sa výdatne najedli a oddýchli si, vyšli von na dvor, kde spriadali vražedný plán. Na dvore pri chlievoch spal malý desaťročný pastierik, ktorý sa prebudil na hurhaj a uvidel ako si vonku stojace osoby vymieňajú odev a na hlavy si zakladajú širáky, kde boli prišité falošné vlasy. Tváre dvoch z nich sa mu vryli do pamäti a vypočul si aj podrobnosti ich ďalšieho postupu. Približne v čase o 23.00 hod., sa už nachádzala celá spoločnosť pri kaštieli Jozefa Kubínyiho. Na dvore kaštieľa však ich už nemalo byť osem ale ich počet sa mal rozšíriť na 13 osôb. V záhrade vytvorili kruh a ich veliteľ stojaci v jeho strede zdvihol ruku a s vystretými tromi prstami predniesol prísahu, ktorú opakovali všetci za ním : „Prísahám na žijúceho Boha, že kto o tomto prípade prerečie alebo teraz svoje miesto opustí, tak toho aj o 20 rokov zabijeme a podrežeme“. Ozbrojení boli dlhými aj krátkymi puškami, valaškami, budzogáňmi a sekerami. Siedmi z nich sa odčlenili a odišli do blízkej hospodárskej stavby, skadiaľ za vlasy vytiahli von, dvoch tam spiacich robotníkov, ktorí mali na starosti mlatbu. Medzitým zvyšok tlupy úplne obkľúčil celý kaštieľ. Tých dvoch nešťastníkov neustále ich ťahajúc za vlasy, tak dovliekli pred dvere do kuchyne (zadný vchod do kaštieľa) a tam zabúchali na dvere so slovami: „Pán kuchár otvorte dvere, zlodejov sme chytili v sýpke“. Nič netušiaci kuchár dvere otvoril, napokon kaštieľ disponoval priestrannou zamrežovanou pivnicou, ktorá sa údajne používala ako dočasné väzenie. Po otvorení dverí vtlačili dvoch robotníkov dovnútra do pitvora a kuchár zapálil sviečku, svoj omyl si uvedomil okamžite. Po kuchárovi chceli, aby im označil izbu, kde nájdu hlavného slúžneho sudcu. Kuchár bol buď verným služobníkom alebo bol statočný, neprezradil izbu, kde spal jeho pán, ale nasmeroval ich do izby šafára, možno dúfajúc, že ten začuje celý hluk a niečo podnikne. Šafár však tvrdo spal a tlupa ho prekvapila v posteli. Pridúšajúc ho vankúšmi mu povedali, že ak sa pohne, tak ho na mieste rozštvrtia. Pod nátlakom im poskytol informáciu, že k pánovi sa odtiaľto dostanú len cez kuchyňu. Jeden z tlupy však ešte skôr túto cestu našiel, lenže to sa už na celý hurhaj zobudil aj Jozef Kubínyi. Vyšiel von z izby a prechádzal do kuchyne. Do cesty sa mu postavil jeden z bandy. Jozef Kubínyi bol neozbrojený ale pravdepodobne silný chlap, lebo banditu chytil a hodil o zem. Ozval sa jeho zúfalý výkrik a celá tlupa sa ponáhľala svojmu druhovi na pomoc. V ceste sa im objavil najskôr kuchár a možno preto, že im predtým poskytol falošnú informáciu, tak mu valaškou zaťali do hlavy. Kuchár šiel v kaluži krvi okamžite k zemi. Pred nimi sa objavil sám hlavný slúžny sudca. Zaútočili na neho valaškami a sekerami, mal ich prosiť aby ho nechali, ponúkajúc im majetok. Jeden z úderov mu rozštiepil sánku, presekli mu ústa, odťali nos a tak už nevedel rozprávať. Oni však rúbali ďalej so slovami, že tu musí zomrieť. Keď spadol na zem tak pokračovali ďalej a ťali ešte aj vtedy, keď sa už nehýbal. Šafárovi sa podarilo medzi tým ujsť a vonku spustil volanie o pomoc. Na pomoc sa začali zbiehať dedinčania. Vonka stojaca stráž banditov dala pokyn na ústup, jeden z nich však ešte vbehol do izby kde ležalo v krvi nehybne telo Jozefa Kubínyiho a zo slovami: „Zaplatil som Ti, dal mi stvoriteľ, keď Ty si mi nezaplatil“ a ešte raz ho udrel valaškou do krku, aby sa náhodou neprebral. Na ten čas sa pomerne rýchlo rozbehol celý aparát, do Hodejova prišli lekári a začalo sa vyšetrovanie celého prípadu. Lekárom sa podarilo zachrániť život kuchárovi, ktorý neskôr pomáhal usvedčovať páchateľov tohto skutku. K životu prebrali dokonca aj veľmi ťažko zraneného Jozefa Kubínyiho, ktorý podľa rozdielnych údajov mal ešte žiť od 32 do 48 hodín kým zomrel. Pri jeho vypočúvaní, však veľmi nepokročili. Jeho zranenia boli tak závažné v tvárovej časti, že nevedel rozprávať. Z jeho úst vyšla jediná zrozumiteľná veta, že prvý úder mu dal Joško s obuchom (použil slovenčinu). Sídlo župy bolo vtedy v Plešivci a tam sa konalo zasadnutie, ktoré sa zaoberalo celým prípadom. Na starosť ho dostal uznávaný hlavný slúžny sudca Pavel Madarássy (mal kaštieľ v Hajnáčke – Gortve). Meno Madarássy vzbudzovalo veľký rešpekt medzi osobami pochybnej povesti, lebo jeho vyšetrovacie metódy, sa neuskutočňovali práve v rukavičkách. Po ňom na schôdzi žiadali siroty Otília a Ludovika, aby im povedal, že kto a prečo spravil tento hrozný skutok. Pavel Madrássy rozbehol vyšetrovaciu mašinériu a ako prvého si dal predviesť šafára menom Joško, z neďalekého majetku baróna Vécseyho v Hodejovci. Jozef Kelemen mal byť dobre situovaným gazdom a v minulosti údajne pôsobil ako kočiš u Jozefa Kubínyi, ktorý ho pristihol pri krádeži a za trest mu dal zadržať 180 litrov raže a štyri forinty. Jozef Kelemen mu mal za to sľubovať krvavú odplatu a predtým o tom aj verejne hovoril. Tri mesiace po vražde mal už vyšetrujúci sudca Pavel Madarássy vo väznici zadržaných 22 osôb a okruh podozrivých, ktorí mali byť do veci zasvätení sa rozšíril o ďalších skoro 40 osôb. Počas vyšetrovania sa zistilo, že táto banda chcela prepadnúť kaštieľ samotného Pavla Madarássyho ako aj kaštieľ hlavného slúžneho sudcu Samuela Draskóczyho v Ratkovej. Počas vyšetrovania došlo tiež ku konfrontácii medzi Jozefom Kelemenom a kuchárom, ktorý ten útok prežil a teraz usvedčoval páchateľa. Korunným svedkom procesu sa však stal malý desaťročný pastierik a pod jeho svedectvom strácali pôdu pod nohami aj Tí, čo dovtedy zatvrdlo svoju prítomnosť pri vražde popierali. Chodbami väzenia síce stále znela ich prísaha, že budú mlčať aj pod hrozbou trestu smrti, ale napokon prehovoril pastier svíň Ján Babulya a Ján Sajban. Vo väzení sa mimo iných ocitli, istý Sulyok známy pod prezývkou Ebugatta Marczi, Martin Kopogós (Pultzner), András Becska, Jozef Talyiga, vojenský zbeh Andrej Hulitka, šľachtic János Karácsonyi, Ján Dobrejti, ktorého chytili spiaceho v lese pri Rimavskej Bani a ďalší. Zistilo sa, že najbrutálnejšie pri vražde Jozefa Kubínyiho vystupoval istý Pavel Fodor (Csonka) a vyšetrujúci sudca Pavel Madarássy ho napokon zlomil, údajne to čo nedosiahol silou, tak sa mu podarilo dobrým slovom. Kruh sa uzavrel, ale z väzenia začali presakovať správy o bití podozrivých pri výsluchoch. Ján Sajban a Ján Babulya mali svoje priznania podpísať pod nátlakom, keď neraz upadli do bezvedomia pod údermi korbáčov a palíc. Celý prípad od samotného začiatku mal silný nádych senzácie a dnes už je ťažké zistiť, že ako, ale správa o týraní podozrivých sa dostala až na cisársky dvor. Cisár František I. nariadil kancelárovi Uhorského kráľovského dvora, aby zahájil vo veci šetrenie. Gemerská župa nebola celou vecou nadšená a politické prešetrovanie prípadu sa nepovažovalo za správne. Zistilo sa, že napriek senzačným správam z väznice, došlo len k pár úderom korbáčom. Za celým prípadom mali stáť odsúdení nenapraviteľní zločinci, ktorí dúfali, že cisár dá odstrániť z úradu Pavla Madarássyho. Postupom času však ruch okolo celej aféry utíchol...

Doslov :
Dve siroty Otília a Ludovika sa vydali za dvoch bratov Jána a Michala Prónayov, ktorí boli z Opatovej pri Lučenci a ich kaštieľ do dnešných dní tam stojí. V Hodejove získali spolu s nevestami aj kaštieľ Jozefa Kubínyiho a preto ho domáci volajú teraz ako Prónayov. Zo spojenia rodín Prónay a Kubínyi v Hodejove, vyšli silné osobnosti, ale tým sa budem venovať niekedy neskôr...

Táto krátka stať, je výňatok z materiálov čo som k téme vraždy Jozefa Kubínyiho sústredil. Získanie a hľadanie podkladov trvalo viac ako desať rokov...

Zdroje : Magyar Kurir zo dňa 15.2.1814 

Magyar Kurir zo dňa 14.1.1814

Félegyházi Hírlap zo dňa 24.8.1899

Vasárnapi Ujság za rok 1896 strana 214

Nagy Iván: Magyarország családai. Czímerekkel és nemzékrendi táblákkal. 6. kötet (1860)

Kubínyi Ferenc: A felső-kubíni Kubínyi család története és leszármazása 2. (Budapest, 1906)