Jdi na obsah Jdi na menu
 


Stojkovičov kaštieľ

23. 4. 2015

Veľa otáznikov kaštieľa.

História sa pohráva z bádateľmi a nastavuje stále nové otázky a tak sa pokúsime jeden rozlúsknuť. V strede obce Hodejov stojí kaštieľ, pomenovaný ako Stojkovicsov, ide o národnú kultúrnu pamiatku. Pamiatkový úrad SR ako aj súpis pamiatok na Slovensku uvádzajú vznik kaštieľa v roku 1865. Až by toto bola pravda, tak na priečelí kaštieľa osadená pamätná tabuľa zavádza. Stojí na nej, že v roku 1847 sa tu zdržiaval význačný Maďarský básnik Sándor  Petőfi. Ako tam však mohol byť, keď kaštieľ ešte nestál. Kaštieľ mal byť postavený na základe plánu Miklóša Ibla, jedného z najznámejších Uhorských architektov. Síce aj táto tabuľa sa mýli, lebo Sándor Petőfi bol v Hodejove na jar roku 1845.

Výzva bola postavená a tak začalo hľadanie, objavil som noviny Vasárnapi ujság, číslo 39, vydané 27. septembra 1863 v Budapešti.  V týchto novinách je kaštieľ vyobrazený a aj popísaný. Jeden údaj pamiatkového úradu SR teda padol a to čas jeho stavby, dobový článok uvádza návštevu Sándora  Petőfiho v tomto kaštieli, takže musel stáť už pred rokom 1845.

V článku sa uvádza meno architekta, mal ním byť János Senger, Budapeštiansky staviteľ a na základe jeho plánu mali kaštieľ postaviť murár, tesár a stolár z Rimavskej Soboty. Hlavolam však pokračuje, János Senger sa narodil v roku v roku 1835 a tak ako 10 ročný asi projektant nebol. Záhada teda nekončí a autor projektu je zatiaľ neznámy. A aby som to zamotal ešte viac, v zadnom trakte kaštieľa je drevené schodisko, oficiálne správy uvádzajú, že je to schodisko kamenné a jeho autorom je slávny Maďarský sochár, Miklós Izsó. Ten sa však narodil v roku 1831 a v našom okrese pôsobil v rokoch 1851 – 1856.  Problém však je, že v kaštieli nikdy kamenné schodisko nebolo, legenda uvádzala, že bolo vytesané z jedného exemplára dubu. Počas rekonštrukcie kaštieľa som si dal tú námahu a zložili sme to podľa letokruhov - môžem potvrdiť, že legenda bola pravdivá. Horšie bolo, že rekonštrukcia kaštieľa nepočítala zo záchranou schodiska nech ho už robil, kto chcel,Podarilo sa mi zachrániť aspoň jeden stupienok. Zhrnuté to však podľa oficiálnych správ však znamená, že kaštieľ v Hodejove už stál, ale schodisko sa v ňom robilo o viac ako desať rokov neskôr. Chýba tu logika, tak ako to vlastne s tým kaštieľom bolo ?

Potom sa mi podarilo naraziť na zimnú záhradu, ktorá bola pristavaná ku kaštieľu a v roku 1863 ešte nestála. Je jej autorom Miklós Ibl, človek ktorí mal v tom čase za sebou už úspešné projekty napr. Budapeštianskej štátnej opery, Pálfyho zámku, kostola svätého Štefana v Budapešti a iných. Bol by človek jeho formátu prišiel do Hodejova. Teoreticky mohol pretože majiteľom kaštieľa bol Rudolf Kubínyi a to nebol len tak hocikto.

 Kaštieľ dal postaviť Rudolf Kubínyi - Felső Kubínyi és Deménfalvi (1815 – 1896). Syn Jána Kubínyiho, penziovaného hlavného župana, cisárskeho a kráľovského komorníka a Terezy Hellebronth. Kaštieľ bol postavený  niekedy v rozpätí rokov 1834 - 1846. V  Hodejove  býval  v  rokoch  1820 – 1867. Jeho manželkou bola Zuzana Trajtler a mali spolu dve dcéry, Adriane a Gabrielu, tu však stopa rodu končí, pravdepodobne neboli ďalší následníci.

Rudolf Kubínyi  bol  pred  rokom 1848 hlavný notár Gemerskej stolice. V r. 1848 – 1849: poslanec Uhorského snemu za Rimavsko - Sečský obvod, 1867 – 1872,  hlavný župan  Gemerskej  župy, 1872 – 1875:  hlavný  župan  Hevešskej župy.  Na vlastnú  žiadosť  sa vzdal tejto funkcie 27.4.1875 a utiahol sa do ústrania, zomrel 29.9.1896.

Bol to veľmi vzdelaný človek, jeho prezývka bola „múdry Rudi“, prispieval estetickými a kritickými článkami do časopisu Athenaeum, uverejňoval aj v iných periodikách ako Pesti Divatlap, Poľovník a súťažná listina. Podľa  dobových dokumentov sa  pokúšal recitovať básne, avšak na veľmi zlej úrovni. Jeho knižnica obsahovala najvýznamnejšie  diela  nemeckej,  anglickej,  francúzskej  a  talianskej  literatúry.  Knižnica bola povestná v celom  Uhorsku. 

Jeho osobným priateľom bol maďarský revolučný básnik Sándor Petőfi, ktorý sa v kaštieli zdržiaval  v  rokoch 1845 – 1846. Ten tu písal aj svoje diela, pričom jedno na počesť návštevy pomenoval  -  Hodejovská  hradná pani. Zachoval sa aj list ktorý písal básnik svojmu priateľovi : Milý Rudi ! 17. septembra 1847 v Koltó

Prepáč mi, že som doposiaľ nepísal... ale chystal som sa oženiť, teraz zase preto píšem ako bežiaci pes, lebo som sa oženil. Od 8 septembra si užívam výhody svätého manželstva. Predpokladám, že peniaze ktoré som Ti poslal a za ktoré sviatočne a zo srdca Ti ďakujem, si aj dostal. Sto pengő som nechal u Daniela Győryho a ďalších sto Ti zašle môj vydavateľ, mal by Ti ich poslať koncom augusta. Oznám mi a upokoj ma, prosím Ťa, že naše záležitosti sú v poriadku, ako dúfam. Tvoj list pošli na moje meno, do Koltó pošta Veľká Baňa. Ale nemeškaj dlho, pretože v strede októbra odcestujeme odtiaľto. Boh s tebou ! bozkáva Ťa ozajstný priateľ Sándor Petőfi.

      Zatiaľ toľkoto k Rudolfovi Kubínyimu a jeho kaštieľu, doprojektoval zimnú záhradu, Miklós Ibl, z istotou sa to už nedozvieme ale teoreticky mohol. Rodinná hrobka rodiny Kubínyi bola v minulosti terčom útokov vandalov, a tak pozostatky ako aj zariadenie kaplnky s oltárom, lavicami a harmóniom sa zničili alebo rozkradli. Pamiatkový úrad SR, pracuje momentálne na zaradení tejto kaplnky do zoznamu národných kultúrnych pamiatok a tak sa ju možno podarí zachrániť.

No ale aby som príbeh zamotal ešte viac, narazil som na ďalšieho Rudolfa Kubínyiho, ktorý žil v Hodejove v tom istom období. Bol to bývalý člen telesnej gardy vo výslužbe a jeho manželkou bola Emma Kubínyi. Že by som bol na stope nového a zaujímavého príbehu ?

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář