Nebýva zvykom, aby jedna šľachtická rodina mala dominantné postavenie v našom regióne, sú však aj výnimky. Na prelome 19. a 20. storočia mala moc v rukách šľachtická rodina Kubínyi. Píše sa o nej málo, možno preto, že boli z Hodejova. Okrem v minulosti tu už spomenutého hlavného župana Gemerskej župy Rudolfa Kubínyiho, vyrástli v jeho tieni dôstojní  reprezentanti šľachtickej rodiny Felső Kubínyi és Deménfalvi. Aladár Kubínyi sa narodil 23. marca 1847 v Hodejove, jeho rodičia boli Ladislav Kubínyi, od roku 1872 okresný sudca v Rimavskej Seči a Františka, rod.  Szakallová. Obidvaja rodičia boli členovia najvplyvnejších župných rodín.

Základnú školu navštevoval v Hodejove, Gymnázium v Rimavskej Sobote a vyštudoval právo na univerzite v Budapešti. Prvú právnu prax absolvoval u chýrneho advokáta Karola Csidera v Rimavskej Sobote, ktorý bol členom Advokátskej komory Gemerskej župy. Po vykonaní praxe zložil skúšky v Budapešti a stal sa advokátom. Po reforme prokuratúry v jej druhom roku 1873, ho jeho výsosť vymenovala za pomocného prokurátora kráľovskej prokuratúry v Rimavskej Sobote, kde svojimi vedomosťami, výkladom práva vynikol tak, že v roku 1883 sa stal nástupcom Jána Jánosa ako kráľovský prokurátor Gemerskej župy.

V tejto funkcii naplno vedel rozvinúť svoje schopnosti a vedomosti a kráľovskú prokuratúru spravoval tak ukážkovo, že požíval plnú dôveru hlavného kráľovského prokurátora  Alexandra Kozmu. Má leví podiel na výstavbe budovy kráľovského súdu a väznice v Rimavskej Sobote (budova bývalej polikliniky a aj terajšia budova nemocnice). Ako odišiel na odpočinok predseda kráľovského súdu v Rimavskej Sobote  Jenő Fornét, uvoľnila sa jeho funkcia a jeho výsosť vymenovala do tejto funkcie Aladára Kubínyiho. Široká verejnosť jednoznačne prijala túto voľbu a on sériou impozantných krokov ukázal smerovanie v novej funkcii. Tak sa stalo, že Kráľovský okresný súd v Rimavskej Sobote bol dobre organizovaný, moderný a profesionálne riadený, čo sa stalo jeho pričinením. Počas jeho predsedníctva boli uvedené do života veľké reformy v súdnictve, kde svojimi právnickými vedomosťami a bohatými skúsenosťami stále nachádzal tú správnu cestu. Výnimočnú úlohu zohráva aj v Gemerskej župe ako člen župnej rady a aj v najťažších otázkach si vďačne vypočul  ponosy a vedel aj poradiť na schôdzach župy. V cirkevnom živote tiež vynikal a v Malohonte bol predsedom a hlavným dozorcom evanjelickej cirkvi. V spoločenskom živote tiež zastával popredné miesta  a jedným z ukazovateľov je aj fakt, že bol predsedom Casína v Rimavskej Sobote. Ako predseda Kráľovského súdu dosiahol, že sa o súde v Rimavskej Sobote hovorilo, že je odborný, spravodlivý a čestný.

Jeho osobný život nebol najšťastnejší, manželkou sa mu stala dcéra veľkostatkára z Lenartoviec Ágostona Fodora, krásna Ilona. Ich šťastie však netrvalo dlho a manželka mu umiera v mladom veku, oženil sa po druhýkrát a to s jej sestrou Ritou, ktorá však tiež v mladom veku umiera, taktiež jeho dve dcéry z prvého manželstva nasledujú svoju matku na „druhý svet“. Staršia dcéra Mária sa ešte stihla vydať za veľkostatkára Ladislava Szabóa z Hodejova a narodili sa jej dve dcéry Alžbeta a Ella, mladšia Izaura umiera ako 18-ročná tak isto ako jej sestra na TBC.

Tieto rany osudu poznamenali život Aladára Kubínyiho, a tak sa pokúšal na to zabudnúť väčším nasadením v práci a v cirkevnom ako aj spoločenskom živote, kde hľadal zabudnutie. V roku 1907 mu do cesty prichádza Alžbeta Madarász a on dúfajúc v nájdenie šťastia, ktoré tak dlho hľadal, sa žení po tretí krát. Osud mu však opäť nepraje a po dvoch rokoch spoločného, šťastného, avšak krátkeho života, Aladára Kubínyiho zasiahlo krvácanie do mozgu. Vonkajšie príznaky sa časom vytratili, lenže vnútorné postupné ochrnutie pomaly rozkladalo jeho organizmus. Jeho sila odchádzala a márne bolo úsilie jeho mladej manželky, ktorá sa s láskou o neho starala. Nakoniec prehral boj zo zákernou chorobou, už 20. februára sa jeho stav prudko zhoršil a smrť nastala 22. februára 1910 večer o ôsmej hodine. Okrem manželky boli prítomní pri jeho skone aj najbližšia rodina a priatelia. Táto smutná správa sa rýchlo rozšírila a už skoro ráno viali smútočné zástavy na budove Kráľovského súdu, Župnom dome, Casíne, na občianskych a cirkevných školách, kde hlásali, aká strata postihla Gemerskú župu.

Článok vznikal za pomoci Gemersko–malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Ďakujem za ústretovosť  Mgr. Ivete Krnáčovej.

Autor: Vladimír Gondáš