Možno mnohí z vás netušia, že v Hodejove sa nachádza viac národných kultúrnych pamiatok, dneska sa pozrieme za jednou z nich a to, za kostolom svätej Kataríny Alexandrijskej niekedy mylne označovaný aj ako kostol svätej Kataríny Antiochijskej.  Jeho história je pomerne neznáma a uvádza sa k nemu pár nesprávnych údajov, medzi najzávažnejší patrí čas jeho výstavby a to rok 1826, ktorý je uvedený nad hlavným vchodom do kostola.

Prvá písomná zmienka o kostole sv. Kataríny v Hodejove sa nachádza v súpise pápežských desiatkov z roku 1332, ktorý je uložený v archíve vo Vatikáne pod názvom  Collectoriae decimarum. Obec je vedená ako Gedey a patrí pod Ostrihomskú arcidiecézu. Predpokladá sa, že kostol bol zničený počas útoku tureckého vojska na miestny hrad ako aj stredoveké mestečko Gedeallya. Tejto hypotéze by nahrávala aj legenda ako aj zápisky posledného majiteľa ruín hradu Hodejov Ladislava Szabóa, kde uvádza, že zvon z kostola bol pred Turkami schovaný v jednej zo studní obce, ktorú aj konkretizuje ako studňu pred bývalým parným mlynom.

Pred rokmi som našiel na miestnom farskom úrade listinu z roku 1945, kde sa uvádza, že zvon z hradného kostola je umiestnený v kaplnke rodiny Imricha Kubínyiho.  Zvon začiatkom 90-tych rokov minulého storočia záhadne zmizol, avšak nie bez stopy.  Ďalšia konkrétna zmienka o kostole je z roku 1733, kde sa uvádza, že miestny drevený kostol je v ruinách a vyžaduje si úplnú opravu, zároveň sa uvádza, že disponuje jedným zvonom na drevenom stĺpe. Je vysoko pravdepodobné, že sa tak stalo následkom vypálenia obce osmanským vojskom z roku 1683, keď ich vojská postupovali cez Hodejov na Fiľakovo. Drevený stĺp s jedným zvonom konkretizovaným ako zvonom z bývalého hradného kostola sa uvádza aj v rukopise Ladislava Szaba ešte aj na prelome 19. a 20. storočia na tzv. Bohušovom funduse, čo v súčasnosti predstavuje parcelu, kde je umiestnený veľký kríž v cintoríne.

Historická katastrálna mapa z roku 1867 ešte zachytáva túto zvonicu spolu aj s neznámou stavbou, pravdepodobne obytným domom. Či je to miesto totožné s miestom stavby dreveného kostola, ostane už navždy neznáme. Nasledujú trošku chaotické údaje, ktoré sú však pravdepodobne dôsledkom vtedajšej doby. Konštitúcia z roku 1742 potvrdzuje, že v obci bol postavený nový kamenný kostol, v roku 1752 je podpísaná zmluva s murármi z Rožňavy a ešte ten rok má byť stavba pod strechou, dochádza tu tak k 10-ročnému sklzu.  Vo vizitácii z roku 1753 sa uvádza, že sakristia je zaklenutá a kamenné múry boli postavené od základov až po strop. V roku 1754 sa uvádza, že v obci bol od základov postavený nový kamenný kostol, na materiál sa použilo 104 zlatých florenov. V roku 1764 sa spomína stavanie stĺpov a o rok neskôr sa stavia klenba a nová strecha podľa architekta Johanesa Burdu. V roku 1771 je uvedené, že strecha bola pred časom zničená a na opravu musela prispieť aj miestodržiteľská rada. Vo vizitácii z roku 1781 je uvedené, že vďaka miestodržiteľskej rade bol miestny kostol postavený z kameňa a zaklenutý, pričom miesto jeho stavby sa nachádza na osamelom mieste.

Vizitácia z roku 1824 uvádza, že kostol sa staval dva roky pričom kostol mal len malú vežičku. Z tohto vychádza, že kostol bol pravdepodobne postavený v roku 1742 a v ďalších rokoch pravdepodobne prebiehala jeho prestavba, záhadou je, ako mohla byť za necelých 20 rokov zničená nová strecha a nejasná je doba výstavby veže, je možné, že sa tak udialo v roku 1826 a preto je tento dátum uvádzaný nad hlavným vchodom ako dátum úplnej dostavby, resp. prestavby kostola.

Najstarší a najväčší zvon bol počas II. svetovej vojny zabavený maďarskou armádou a neostala po ňom žiadna písomná zmienka, najmenší bol venovaný obci Čierny Potok do zvonice, zvyšné dva sú inštalované vo veži. Starší je z roku 1903 a pochádza z dielne Frigyesa Hőniga z Aradu, zvon je zasvätený Božskému srdcu, druhý zvon pochádza z dielne Richarda Herolda z Chomutova a je zasvätený sv. Štefanovi. Tu treba uviesť že v obidvoch prípadoch išlo o renomovaných majstrov zvonárov. Medzi hnuteľné národné kultúrne pamiatky umiestené v kostole patrí, neskorobaroková drevená kazateľnica z druhej polovici 18. storočia ktorá je s baldachýnom a sochou sv. Michala archanjela. Drevený trojdielny organ z druhej polovici 18. storočia. Paramentár z druhej polovice 18. storočia. Neskorobarokové drevené lavice z druhej polovice 18. storočia.

V kostole sú však aj iné zaujímavé predmety z 18. storočia, ktoré sa oplatí vzhliadnuť, či už ide o sošky  alebo oltár, o ktorom som už na týchto stránkach písal alebo mramorovú krstiteľnicu ako aj iné vzácne predmety. Zaujímavosťou je aj hrobka pod hlavným oltárom, kde je pochovaný vicearchidiakon František Répassy, významný predstaviteľ uhorskej katolíckej cirkvi, a ktorému sa pripisuje najväčšia zásluha za stavbu a vybavenie kostola v Hodejove.

Doba vzniku farského úradu sa uvádza na rok 1702 a patrí pod Ostrihomský dekanát, po prechode pod dekanát v Rožňave je už Hodejov zaradený medzi poddekanáty, túto pozíciu si zachová aj po roku 1820, keď pod Biskupský úrad v Rožňave, ktorý sa delí na tri dekanáty a 14 poddekanátov. Aby si čitatelia utvorili obraz o pozícii Hodejova, oblastné poddekanáty boli: Rožňavský, Hodejovský, Putnocký, Rimavsko-sečský, Múránsky, Horehronský, Fiľakovský, Lučenecký, Matranský, Haličský, Malohontský, Turniansky, Spišský a Jasovský.

Pod Hodejov patrili obce: Czered, Studená, Tachty. Nová Bašta, Gemerský Jablonec, Stará Bašta. Večelkov, Hostice, Drňa, Gemerské Dechtáre, Jestice, Petrovce, Dubno, Šurice, Hajnáčka, Čamovce, Hajnáčka–Gortva, Blhovce, Hodejovec, Gemerček, Konrádovce, Gortva, Zabar a Pogony. Poddekanát riadil činnosť siedmych farských úradov a v roku 1860 spravoval obvod s 11 248 veriacimi katolíkmi. Kňazom a poddekanom v Hodejove je Ján Štefánik a zároveň je čestným kanonik pri biskupskom úrade v Rožňave. V Hodejove pôsobili ako kňazi v minulosti pomerne významné osobnosti, o ktorých som tu už kedysi písal.

Kostol v Hodejove sa rozhodne oplatí navštíviť.

Autor: Vladimír Gondáš