Hodejov ma už dávno neprekvapuje a stále nové zistenia z histórie obce ma pomaly prinášajú v dobrom slova zmysle do zúfalstva. Moja snaha o napísanie knižnej publikácie sa zdá byť čím ďalej stratená, pretože by nemalo zmysel vydať neucelenú časť. Dnes sa budem venovať dvom školám v našej obci a problémom, s ktorými zápasili v roku 1866. Pôjde o Rímsko-katolícku a Evanjelickú školu, zostanú aj tu nezodpovedané otázky, ktorým sa budem venovať na konci článku, teraz však nahliadnime do toho, čo hovoria fakty.

V Rímsko-katolíckej škole je v školskom roku 1866/1867, 77 žiakov, a to 43 chlapcov a 34 dievčat, z ktorých však v skutočnosti školu navštevuje 52 žiakov, a to 32 chlapcov a 20 dievčat. Každoročne sú koncom mesiaca Jún skúšky a opätovne vyučovanie začína 1. októbra kalendárneho roku. Najmladší žiak má 6 rokov a najstarší 12 rokov, škola má tri triedy. Zriadila a postavila ju obec, budova školy je v dobrom stave, ale zariadenie je nevyhovujúce, lebo v učebni nie je iné, ako len jeden písací stôl, jedna zlá tabuľa, 6 kusov lavíc, ktoré sú však v dezolátnom stave. Učiteľ zároveň pracuje aj ako kantor, jeho ročný príjem je 1280 kg. pšenice, 1280 kg. ovsa, 16 florenov. V nehnuteľnosti má 2 holdy zeme, 2 lúky na kosenie a 12 povozov palivového dreva. Plat vo výške 20 florenov si vyberá priamo od rodičov žiakov, je tu však veľa neplatičov, a tak každý rok je väčšia časť nezaplatená a dochádza aj k odpusteniu dlhov. Disponuje samostatnou učebňou a učiteľským bytom. Všetky triedy majú vyučovanie v jednej učebni, a to chlapci aj dievčatá spoločne. Učiteľ má ukončené 4 triedy gymnázia a učí od roku 1834. Počas výkonu jeho povolania v rozpätí rokov 1847 – 1867, učil ročne v priemere 20 – 25 chlapcov a taký istý počet dievčat, všetci žiaci boli rímsko-katolíckeho vierovyznania. Žiaci po ukončení školy spravidla vedia čítať, písať a bezchybne počítať. Na ďalšie štúdium sa v sledovanom období dostal jeden jeho žiak. Učebnice sú s výnimkou najchudobnejších žiakov zabezpečené a dozor nad riadnym výkonom vyučovania vykonáva dekan z Hodejova.

Podpísaný Endre Šimon, učiteľ dňa 15.2.1867

V Evanjelickej škole je v školskom roku 1866/1867, 23 žiakov, a to 13 chlapcov a 10 dievčat. V tomto roku všetci chlapci riadne navštevujú školu, zarátajúc sem aj cudzincov v počte 6 žiakov, ktorí do školy prichádzajú z Klenovca, Chanavy a Kokavy. Ide o 5 chlapcov a jedno dievča, celkový počet žiakov tak je 29, z toho 18 chlapcov a 11 dievčat. Vyučovanie začína 1.10. príslušného kalendárneho roku a trvá do konca júna. Z Kokavy sa vyučovania zúčastňujú aj dvaja starší ako 12 rokov. Učebňa má tri triedy a školu dali postaviť členovia cirkvi na pozemku, ktorí získali do daru od šľachtickej rodiny Prónay. Na ich náklady ako aj na náklady šľachtickej rodiny Kubínyi bola škola postavená. Škola nie je práve v najlepšom stave, pretože v roku 1864 bola prestavaná z kuchyne na učebňu, kde náklady znášal pán Jozef Kubínyi. Zariadenie školy tvorí jeden dlhý stôl, dve písacie tabule a tri zlomené stoličky. Učiteľ je jeden a jeho ročný príjem je 13,5 kg. raže. Okrem toho mu šľachtické rodiny Prónay a Kubínyi, ktorým na srdci leží riadne vyučovanie a vzdelávanie, dohromady dávajú: 4 vozy palivového dreva, 63 florenov a 6 kg. pšenice. Cirkev ročne prispieva 20 florenmi a okrem toho má v nehnuteľnostiach, 7 holdov zeme a 2 holdy lúk. Ročný poplatok za žiaka je pre rodičov 80 grajciarov a voz dreva, avšak aj tu je veľa neplatičov a ani po viacerých výzvach nedochádza k náprave. Učebňa je jedna a zvlášť je učiteľský byt, ktorý je v dosť zanedbanom stave. Chlapci aj dievčatá sa vyučovania zúčastňujú spoločne. Miestny učiteľ a levita má ukončený kňazský seminár v Prešove a v roku 1836 úspešne zložil skúšky. Učí od roku 1839 a v sledovanom období v rozpätí rokov 1847–1867  jeho vyučovanie navštevovalo 432 žiakov, z toho 232 chlapcov a 200 dievčat. Všetci žiaci boli evanjelického vierovyznania, v ďalšom štúdiu pokračovalo 8 jeho žiakov. Učebnice sú s výnimkou dvoch, troch žiakov ktorí si ich nechcú zaobstarať. Dozor nad riadnym výkonom vyučovania vykonáva vyslanec seniora pod ktorého spadá miestna cirkev.

Podpísaný Karol Szlopovský, učiteľ dňa 15.2.1867

Na záver mi tu ostáva pár otázok, na ktoré ešte neviem odpovedať. V roku 1866 bolo v Hodejove 866 obyvateľov, z toho 599 katolíkov, 221 evanjelikov, 22 reformovanej cirkvi, 28 židov a 55 cigáňov. Všetci sú uvádzaní ako Maďari a aj vyučovací jazyk na obidvoch školách je maďarský. Evanjelický kostol v Hodejove bol postavený až v roku 1905, škola však už fungovala oveľa skôr. Záhadou ostáva, prečo do Hodejova chodili deti zo vzdialených obcí ako je Klenovec, Kokava a Chanava a kde boli počas školského roku ubytovaní.  Logicky vyplýva, že mohlo ísť len o deti šľachtických rodín, avšak v Kokave v predmetných rokoch bola evanjelická škola s učiteľom Petrom Slopovským, či podobnosť mena s našim učiteľom Karolom Szlopovským je úplne náhodná alebo ide o poslovenčenie alebo pomaďarčenie príbuzných priezvisk zostáva záhadou.

Napokon jeden vyučoval slovenským jazykom a druhý maďarským. V Klenovci taktiež bola evanjelická škola s vyučovacím jazykom slovenským. Vzájomná blízkosť Kokavy a Klenovca naznačuje, že žiaci, ktorí navštevovali Evanjelickú školu v Hodejove boli s najväčšou pravdepodobnosťou z rodu Kubínyiovcov, ktorí mali v tom čase v Hodejove šesť kaštieľov a patrila im mimo iné aj Hnúšťa, Tisovec a Klenovec. Z Chanavy prichádza do úvahy aspoň podľa môjho názoru niekto z rodiny Abaffy, ktorí boli rodovo spriaznení so šľachtickými rodmi z Hodejova, a to Prónay a Kubínyi. Paradoxne v Chanave v sledovanom období pôsobil ako učiteľ síce reformovanej cirkvi Mihály Tompa, ktorý sa ešte počas svojho života stal pojmom v Uhorsku. Predmetné záležitosti sa pokúsim vystopovať a vniesť tak viac svetla k tejto záhade.

Autor: Vladimír Gondáš