Vitajte v Hodejove !

Nevydaný rukopis – Descriptio comitatus Gömöriensis

Kedysi to nebol všedný, neznámy hrad, patriaci a zároveň sídlo Kubínyiovcov. Je nad obcou toho istého mena, na holom, suchom návrší. Keďže je na okolí rovina a žiadny ďalší kopec neprevyšuje hradné návršie, hrad sa javí ako dominanta. Hradný komplex bol síce architektonicky poskromnejší, ale podľa potrieb doby solídne opevnený, takže poskytoval Kubínyiovcom dobrú ochranu pred lúpežníkmi, ako aj priamymi nepriateľmi pred útokmi z otvoreného terénu. Kubínyiovci si sami zabezpečovali hradnú správu.

Hradná posádka bola tak nadšená a udatná, že nezaváhala ani pri jednom útoku či inom nátlaku, čo štvalo susedných Turkov, najmä však z Fiľakova. Rozhnevaní nepriatelia sa rozhodli za každú cenu hrad dobyť. Ktorýsi z Turkov vyzval Kubínyiho, v tom čase hlavného hradného kapitána, na osobný súboj. Tento domnievajúc sa, že by bolo nedôstojné a priam hanbou pre bojovníka, vyhnúť sa sa súboju, napriek prehováraniu manželky a hradnej posádky, po dúšku dobrého vína vyšiel z hradu na koni na miesto súboja. Jazdecký súboj sa začal. Kubínyi márne útočil, nepodaril sa  mu ani druhý výpad. Turek bol buď rýchlejší, alebo zručnejší, pretože otupil ostrie Kubínyiho kopije a nešťastným úderom mu odsekol hlavu. Podľa im vlastných zvyklostí, na dôkaz svojho víťazstva vzal Kubínyiho hlavu a ostatnú časť mŕtveho tela ponechal manželke a hradnej posádke, aby ho pochovali. Všeobecne sa povrávalo, že tento inak udatný Kubínyi, dušou i telom vojak, musel tento preň smrteľný zápas podstúpiť pre vlastnú ženu. Ona síce potom preklínala nebesá, že mu dovolili spraviť ten nešťastný krok a aj ho odhovárala a dokonca odprevadila na miesto súboja. Ale bola to len pretvárka a v podstate išlo o zločin.

Túto situáciu chceli Turci využiť, hrad obkľúčili a začali ho obliehať. Keď sa im zdalo, že to nemá perspektívu, pustili sa všetkými silami do jeho dobývania. Zámery Turkov na rýchle víťazstvo sa nedarili, akoby si na to chatrné sídlo sadlo šťastie, čo ich privádzalo do zúrivosti. Na vojenskej porade sa dohodli, že hradu Hodejov sa musia zmocniť akýmkoľvek spôsobom, lesť nevynímajúc. Uskutočnenie zámeru urýchlili správy od zbehov, podľa ktorých bola hradná posádka zásobovaná potravinami a na hrade mali aj celé stádo oviec. Aj pre toto hradná posádka na bojovom duchu neklesala, každý deň pre ňu znamenal novú nádej a to ju podnecovalo k ďalšej ráznej obrane svojho postavenia na Hodejovskom hrade. Rozhodnosť nepriateľa však narastala, záhuba posádky sa začala črtať ako neodvratná. Výhliadky na dlhšie udržanie hradu pod narastajúcim počtom tureckého vojska a jeho strach vzbudzujúcimi prípravami sa rozplývali. Hradná posádka sa jednomyseľne rozhodla zjednať s nepriateľom prímerie. Pri záruke slobodného odchodu z hradu a jeho uchovania v stave pri opustení, bola posádka ochotná hrad vydať. Turci takúto ponuku radi prijali. Keď hradná posádka odišla, Turci sa do hradu priam vrútili. Dali si toľko námahy, že všade rozrušili opevnenie, zdemolovali sídelné trakty a potom celý hrad obrátili na ruinu.

Mnoho sa hovorilo o škode, ktorú pádom hradu utrpel celý kraj. Hrad totiž nebol iba sídlom Kubínyiovcov, ale útočiskom všetkého okolitého obyvateľstva. Kedykoľvek prišli zlé časy, sem sa uchýlili ženy, deti a odnášala sa tam rôzna nemovitosť. Po tom ako bolo zničené opevnenie hradu a samotná pevnosť, takáto možnosť zanikla. Podľa informácii, ktoré mal Bel k dispozícii, z hradného objektu pretrvala kaplnka a epitaf. Aspoň to bolo ušetrené od zloby nepriateľa a možno to považovať za zázrak.

Údaje k obci:

Hodejov leží na úpätí hradného vrchu. Tiež má všetky potrebnosti k poľnohospodárstvu, darí sa tu mimo vínnej révy všetkému. Obilné polia a plodonosné lesy sa rozkladajú smerom k Ožďanom a Husinej. V chotári sú však aj holé pláne. Pod hradom je minerálny prameň tak silný, že dychtivo pijúcemu vŕta v nose a núti ho roniť slzy. Je tu aj rozľahlý rybník podobajúci sa jazeru, v ktorom žijú všetky druhy rýb a vtáctvo. Rybník v tom čase patril zaslúžilému podžupanovi Gemerskej župy Emerichovi Kubínyimu, ktorý mal oproti hradu svoje sídlo (palác) V okolí Hodejova sú dobré podmienky pre poľovníctvo a škodou je, že tadiaľ netečie rieka.

Doslov: O páde hradu Hodejov by sa dalo polemizovať, ale nie je mojim cieľom tu niečo spochybňovať. Vzácny je údaj o hradnej kaplnke, ktorá mala zostať neporušená. Na konci 19. storočia ju spomínal ešte Ladislav Szabó vo svojom rukopise a na začiatku 20 storočia z nej bol zachovaný už len zvon, ktorý sa používal vo zvonici v cintoríne. Jej umiestnenie bolo pri veľkom kríži, ktorý je do dnešných dní na kraji cintorína. No a týmto kus splácam resty k mojej rodnej obci, vraj som sa jej už dávno nevenoval.

Údaje boli čerpané z periodika Obzor – ročník 16 z roku 1985.