Jdi na obsah Jdi na menu
 


História Gemera: Bol kráľ Belo IV. v Hodejove ?

17. 4. 2015

 

Celkom zaujímavá úvaha mi vychádza po viacročnom štúdiu histórie nášho regiónu, dobové pramene sú pomerne skúpe a niekedy je potrebné čítať aj medzi riadkami. Opísaný príbeh vychádza z reálneho príbehu a je dokladovaný overenými zdrojmi, ktoré uvádzam na konci  tohto textu.  Ako prvé opravujem názov a prvú písomnú zmienku o Hodejove. 

Používa sa názov Genech, rok 1244 a k tomu, že majiteľom je palatín Dionýz. Nie je tomu tak v prvej písomnej zmienke sa uvádza názov Gede a datovaná je do roku 1246 píše sa ako „terrae Lamperti, nomine Gede“. Aby som bol úplne presný tak : „Dionýsii Palatini, et praeterea terrae Lamperti, nomine Gede“ (1). Poloha Gede sa v písomnosti opisuje, že je v blízko Fiľakova.  Dostávame sa tu však k zaujímavému menu, vlastníka Hodejova a tým je palatín, celým menom  Dionýz z rodu Türje. Výpočet jeho titulov je dlhý, bol hlavným výbercom koní pre kráľa (2), chorvátskym a slavónskym bánom (3), bol taverník (3), magister tavarnicorum regalium, čím sa stal najvyšším kráľovským hodnostárom v oblasti hospodárstva. Bol správcom súkromného kráľovského majetku. Mal dozor nad daňami, dávkami, zodpovedal za všetko, čo sa týkalo razenia mincí., slavónsky princ s titulom – dux Sclavonie (3), Temešský, Šomošský, Solnocký a Bratislavský hlavný župan a opakovane uvedený do hodnosti palatína. Nevie sa presne, kedy sa narodil, jeho úmrtie je datované do roku 1255 (4). Jeho majetky sa nachádzajú v Zalianskej a Vesprémskej župe, čiže za Dunajom, a preto prekvapuje vlastníctvo Hodejova.

Tejto skutočnosti venoval pozornosť aj Samuel Borovszký (5) v diele: Gömör-Kishont vármegye története. Dyoníz  z rodu Türje má už pred tatárskym vpádom povesť neohrozeného bojovníka a patrí k obľúbencom kráľa Bela IV. Prichádza však 11. Apríl 1241 a drvivá porážka maďarského vojska, Tatármi, známa pod názvom ako bitka pri rieke Slanej. Tatári majú eminentný záujem zajať kráľa, okolo neho sa však zoskupila malá družina  vedená Dionýzom z rodu Türje (6), vlastnými telami chránili kráľa a prebíjali sa z obkľúčenia.  Bol to samovražedný boj, kráľovi štyria šľachtici darovali svoje kone, keď ten jeho pod ním opakovane padol, Tomáš z rodu Hontpazmány vlastným telom zachytil smrteľný úder, ktorý bol určený kráľovi. Heroickým bojom sa podarilo malej družine prebiť z obkľúčenia a zachrániť kráľa, unikali na trase cez územie Diósgyőru, pozdĺž rieky Slanej cválali do Gemerskej župy na majetky Mikuláša Baloga a Dionýza Türjeho. Odtiaľ pokračovali údolím Rimavy, krížom cez údolie Ipľa do Nitrianskeho hradu.

Ďalšie podrobnosti nás v danej chvíli nezaujímajú, avšak z tohto sa dá relatívne určiť nasledovné : Z geografickej polohy a z lokalizácie majetku rodu Balog a Türje vychádza záver, že najskôr sa zastavili vo Veľkom Blhu, kde bol majetok rodu Balog a následne údolím Rimavy prišli do Hodejova, kde bol jediný majetok Dionýza na území Gemera. Navždy nezodpovedanou otázkou bude, čo sa skrývalo pod názvom „terrae Gede“.  Zdá sa mi úplne nelogické, ak sú predchádzajúce údaje pravdivé, aby osoba v postavení Dionýza Türjeho vlastnila u nás len prázdne územie. Tiež je pomerne nelogické, aby mal tak ďaleko od svojich majetkov len nejakú pustatinu z ktorej by nemal osoh alebo stálo u nás nejaké sídlo, resp. bolo už vtedy vybudované opevnenie na vrchole kopca. O týchto skutočnostiach história mlčí a všetko ostane už len v teórii dohadov a hypotéz. Môj záver sa javí ako fantázia a je možné alebo skôr pravdepodobné, že na našom území bol kráľ Belo IV a možno bolo všetko úplne inak… Isté je len to, že všetky hore spomenuté tituly, s výnimkou titulu hlavného vyberača kráľových koní, získal Dionýz Türje až po roku 1241.

Autor: Vladimír Gondáš

Pramene:

1 – E Collectione Henenesiana Tomo X p 225 Tran sumsit hoc diploma Capitulum Ecclesiae Budensis Anno 1383. Toto isté potvrdzuje aj ďalší opis  Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis na strane 409. 
2 – Stephen Werbőczy: The Customary Law of the Renowned Kingdom of Hungary in Three Parts (1517) (ch. 1.94), str. 177. 
3 –  Karácsonyi János: A magyar nemzetségek a XIV. század közepéig. : str. 126
4 – Attila Zsoldos,  Magyarország világi archontológiája, 1000–1301 str.296 
5- Borovszky uvádza ako prameň : Fejér: IV. 1. 401 
6 – Bálint Hóman munkái: Tatárveszedelem – dostupné nahttp://mek.oszk.hu/07100/07139/html/0002/0002/0003-19e.html

Foto :

č. 1 zdroj : http://tudorindaegy.blogspot.sk/2010/03/belko.html 
č.2 : zdroj : http://www.panoptikum.hu/de_galerie.htm

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář