Vitajte v Hodejove !

 V prechádzajúcich dňoch, potom ako arcivojvoda Jozef, vykonal zvyčajnú letnú prehliadku u 10 pluku honvédov v Miškolci, navštívil v Gemerskej župe, obec Hodejov kde býva starý Ladislav Szabó, bývalý husársky kapitán, presláveného 12 palatínovho pluku a ako taký, prijal za husára aj arcivojvodu Jozefa, pričom bol prítomný aj jeho otec. Ceremónia prebehla takto : 10 mája 1845 v Jászberényi, bola význačná slávnosť, kde slobodné stavy oslavovali výročie zvolenia husárskeho kapitána. Ich radosť bola o to väčšia, že oslavovať k svojim obľúbeným Jazsovčanom a Kúnom prišiel aj palatín Jozef. Veliteľom Veľkých kúnov bol vtedy kapitán János Illésy, Malých kúnov kapitán József Szabó a Jaszovčanom kapitán János Vágó.

Hlavným kapitánom bol Imre Szluha, ktorí na počesť návštevy palatína dal zoradiť 500 členné jazdecké bandérium. Medzi pompéznym bandériom boli Jaszi v bledomodrom krátkom dolománe s mentiekou z líščej kožušiny, Malý kúni v bledomodrom dolománe zo striebornými gombíkmi a Veľký kúni v tmavomodrom dolománe, niektorí mali na hlavách vtedy módne takzvané Kossúthove klobúky a ozbrojený boli všetci šabľami. Bandérium zoradil kapitán Ladislav Szabó, verbovací dôstojník palatínovho 12 pluku ale velil mu hlavný kapitán Szluha, ktorý ich priviedol pred palatína Jozefa. Palatín zo svojim vznešeným sprievodom prišiel na kočoch z Pešti. Slávnostne oblečený obyvatelia mesta spolu aj veľkým počtom občanov z ostatných slobodných obvodov, pozdravovali výkrikmi, „nech žije“!

 Palatín. Jozefa aj s jeho 13 ročným synom arcivojvodom Jozefom, išli na kočoch priamo na župný úrad. Na druhý deň bola naplánovaná výročná schôdza, po nej hostina a na večer slávnostné zverbovanie arcivojvodu Jozefa do husárskeho pluku. Od palatínovho adjutanta, starého plukovníka Ferencza Kisfaludyho, dostal pokyny husársky kapitán Ladislav Szabó na prípravu slávnosti. Jeho 50 verbovacích husárov sa oblieklo do sviatočnej uniformy, ktorá pozostávala z tmavomodrého dolománu a mentieky, karmasínové krvavočervené nohavice, tmavozeleného čákovu, snehobiele kožené lemovania a slávnostných zdobených pošiev na šable. Z vybraných pekných chlapov zložené družstvo na čele s palatínovou dvornou cigánskou hudobnou bandou, ktorú viedol Jozef Balázs a ktorí začali hrať verbovacie pesničky a za spevu sa sprievod pohol k župnému domu, kde 8 najzdatnejších husárov zatancovali verbovací tanec podľa starých zvykov a tradícií. Po začatí verbovania v pompéznych šatách kadeta – husára, prišiel mladý arcivojvoda Jozef v sprievode plukovníka Ferencza Kisfaludyho, pričom verbovací dôstojník Ladislav Szabó vzdajúc mu vojensky poctu predstúpil pred neho a spýtal sa – Chce sa stať Vaše kráľovské veličenstvo husárom – Áno chcem, znela jeho odpoveď odpovedal arcivojvoda a okamžite odovzdal svoj meč, tak ako to zvykol urobiť nováčik, svojmu verbovaciemu kapitánovi. Po tomto hneď zložil prísahu v maďarskom jazyku na starú plukovnú bojovú zástavu. Nie každodennú udalosť sledovalo viac tisíc ľudí, pričom z okna na poschodí všetko videl na vlastné oči aj palatín Jozef, ktorý bol týmto veľmi unesený.

 Ladislav Szabó, aj teraz žijúci 89 ročný kapitán 12 husárskeho palatínovho pluku, ktorí sa narodil v Kiskunfélegyházán (Maďarsko),kde jeho otec bol oblastný kapitán. Už ako 16 ročný sa stal vojakom v palatínovom 12 pluku a ako 40 ročný sa stal kapitánom toho istého pluku.

Počas jeho dlhoročnej služby prijal do vojenskej služby viac tisíc nováčikov. Pričom v 60 rokoch minulého storočia sa utiahol na odpočinok do dôchodku, usadil sa v Gemerskej župe v obci Hodejov, kde si kúpil veľkostatok a venoval sa hospodáreniu. Hospodárstvo odovzdal ako 80 ročný svojmu jedinému synovi Ladislavovi. Vlani na Vianoce starého hrdinu zastihlo milé prekvapenie, keď dostal list od svojho bývalého kadeta, arcivojvodu Jozefa, ktorý napísal vlastnou rukou a znel :

Milý pán kapitán  Alcsuthon

11.12.1901

Dobrovoľný kadet 12 husárskeho palatínovho pluku zo dňa 12.5.1845, teraz starý jazdecký generál, obraciam sa na svojho bývalého nadporučíka po 55 rokoch aby som pozdravil toho kto ma zverboval za vojaka a na ktorého s poďakovaním spomínam a budem spomínať. Že som svojmu prvému veliteľovi hanbu neurobil, preukazuje aj skutočnosť – ak nezapočítam, keď som len nosil slávnu uniformu 12 palatínovho husárskeho pluku, odvtedy do 3.12.1901, t.j. 52 rokov som skutočne slúžil a ak dobrý pán boh mi dá sily, naďalej budem verný a dobrý vojak môjmu kráľovi a mojej vlasti. S tých dávnych časov som zo svojich spolubojovníkov stretol v Jászberényi, majora Benedeka, ktorí tam bol ako hlavný vojenský veliteľ a husára Mórého. Avšak aj oni sa už odobrali hore na veľké vojenské ťaženie a tak už len mi dvaja sme ostali tu, na zemi.

Kým Váš brat Jozef tu so mnou slúžil, dostával som od neho správy o Vás, milý pán kapitán. Ale odvtedy viem už len toľko, že ešte žijete. Ale až ma služba znovu ponesie do Lučenca, tak Vás prídem navštíviť a vtedy sa porozprávame o starých pekných časoch. Dovtedy prosím dobrého boha aby Vás udržal v dobrom zdraví až do najvzdialenejšej hranice ľudského veku.

Máte dobrého syna, ktorý sa stará o Vaše staré dni, už aj toto je božie požehnanie a aj bývalý kadet s verným maďarským husárskym srdcom, má rád svojho bývalého veliteľa a ctí si ho.

Svoju osobu dávam navrhujem do Vašich spomienok a ostávam stále verný a vďačný kadet arcivojvoda Jozef.

Doručenie listu vyvolalo nevysloviteľnú radosť pre starého vojaka, ktorý onedlho na to, upadol do ťažkej choroby a o ktorej kapitánov syn Ladislav, upovedomil arcivojvodu Jozefa, ktorý neotáľajúc s odpoveďou napísal len „prídem“. Starému vojakovi medzičasom sa zlepšil zdravotný stav a medzitým došiel aj druhý list od arcivojvodu Jozefa v ktorom svoj príchod dopredu avizuje nasledovne :

Milý pán kapitán

Vlani som dal sľub a tak Vám oznamujem, že 5 júla pricestujem vlakom z Miskolca. Na stanici Hodejov – kúpele, budem poobede o 13.30 hod. a ešte v ten deň odcestujem v čase 17.32 hod. ďalej do Budapešti. Nekonečne sa teším, že z odstupom 56 rokov, opäť môžem vidieť svojho prvého vojenského veliteľa, ktorý ma prijal do husárskeho stavu. Seba dávam zatiaľ do milej spomienky a ostávam s pozdravom, verný spolubojovník, arcivojvoda Jozef.

 Arcivojvoda Jozef v stanovený čas skutočne pricestoval vlakom z Miskolca, doprevádzali ho kapitán barón Vécsey a podplukovník Braun. Na stanici ich očakávali, syn Ladislava Szaba a jeho svokor Aladár Kubínyi ktorý bol zároveň aj predseda kráľovského súdu v Rimavskej Sobote. Starý pán husársky kapitán Ladislav Szabó len v ten deň vstal z lôžka pre chorých a v kresle na kolieskach čakal na zriedkavého hosťa, ktorého pred 56 rokmi prijal medzi husárov. Dojemné bolo stretnutie starého udatného kapitána a arcivojvodu Jozefa. Arcivojvoda držiac ho za ruku sa zohol k starému kapitánovi a pobozkal ho na čelo, pričom sa v očiach obidvoch zaleskli slzy. Potom sa začali rozprávať o starých zašlých časoch až kým nedošiel čas obeda. Po chutnom obede mladý pán Ladislav Szabó vrele pozdravil arcivojvodu Jozefa, ktorý na to pozdvihol pohár a milými slovami poprial dobré zdravie a dlhý život pre starého kapitána Ladislava Szaba. Staré príjemné spomienky úplne zelektrizovali obidvoch.

Po obede arcivojvoda si pozrel krásny ovocný sad, ktorý bol pri pánskom sídle a popozeral si aj okolie v sprievode mladého pána, ktorý mu podal akvarel znázorňujúci jeho otca Ladislava Szaba ako husárskeho kapitána a bol vyhotovený v roku 1845. Arcivojvodu očividne príjemne prekvapil spomenutý darček. Nakoniec došlo k ťažkému lúčeniu od posledného husárskeho kapitána. Pri železnici štvorročná Ellika Szabóová podala arcivojvodovi kyticu s bielych karafiátov a arcivojvoda ju následne pobozkal na čelo a za volania na slávu od veľkého počtu divákov ktorý sa prišli na neho pozrieť, nasadol na vlak a odišiel z Hodejova kde sa jeho návšteva navždy zaryje do pamäti ľudí.